Odchádzajúci šéf európskej diplomacie Josep Borrell vyzval ku zrušeniu všetkých obmedzení pre útoky Ukrajiny na Rusko západnými zbraňami. Podľa Politico Lotyšsko, Holandsko, Poľsko, Francúzsko a Švédsko uviedli, že Kyjev by sa mal mať možnosť slobodne rozhodnúť o použití zbraní. Slovensko výzvy šéfa európskej diplomacie nepodporilo. Ako hodnotíte toto rozhodnutie Slovenska?
Milan Uhrík: Je to adekvátna reakcia slovenskej diplomacie. Stalo sa tak potom, čo urobila kroky, ktoré dostávajú voličov koaličných strán do pomykova (napríklad v prípade podpory ďalších miliardových balíkov a dodávok zbraní cez súkromné firmy do konfliktu). Vojnové štváčstvo niektorých bruselských byrokratov ma neprekvapuje, keď visia na šnúrke americkej rétoriky. Ale zástupcovia európskych krajín, ktoré sú v bezprostrednej blízkosti, by sa mali snažiť skôr situáciu upokojiť a nepodporovať ďalšiu eskaláciu, ktorá vedie do nebezpečného stavu pre našich občanov.
Čo vlastne motivuje uvedené štáty, aby podporili útoky Ukrajiny na ruské územie?
Je v tom cítiť závan geopolitických záujmov niektorých západných štátov, ktoré sú v bezpečnej vzdialenosti od vojny, ale aj záujmov korporácií, ktoré na konflikte profitujú. Tento záujem umožňuje profitovať (či finančne, či politicky) aj silám v bruselských úradoch a národných vládach. Môžu samozrejme svoje činy skrývať za rôzne motívy o morálke a bezpečnosti. Ale človek, ktorý tieto veci a vyhlásenia denne sleduje, chápe skutočné zámery.
Stávajú sa podľa vás krajiny dodávajúce zbrane a schvaľujúce útoky svojimi zbraňami na ruské územie účastníkmi konfliktu? Neohrozujú tým bezpečnosť svojich vlastných štátov?
Existujú štáty, ktoré sa vyhýbajú dodávkam zbraní do konfliktu a predávajú ich len štátom v stave mieru. Ak dodávate zbrane priamo do konfliktu, je tu riziko, že takto zaslané zbrane môžu byť použité nielen proti civilistom, ale možno raz aj proti štátu, z ktorého pochádzajú. Každý štát by si mal dobre zvážiť komu zbrane dodáva, či je vláda tohto štátu legitímna, či podporuje vojnu alebo mier a nakoľko takýto obchod ovplyvňuje vlastnú bezpečnosť. Dodávanie zbraní do konfliktných oblastí určite vlastnej bezpečnosti neprospieva.
Prečo je akýkoľvek apel na mier a ukončenie konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou v súčasnosti západnými krajinami vnímaný takmer ako trestný čin? Prečo slová o mieri vyvolávajú na Západe hrôzu?
Všetko je o súčasnom politickom nastavení západných krajín, ich momentálnych záujmoch (alebo záujmoch od nich silnejších) a do istej miery o biznise. Ak im vyhovuje zadržiavanie a „balkanizácia“ Ruska, potom mier je niečo, čo budú zo zásady odmietať a jeho nositeľov takmer kriminalizovať. Propagandistické manévrovanie mocností nikdy neprestane a budú pretvárať diskurz podľa aktuálnych potrieb. Majú na to obrovské prostriedky, aj poslušný personál. Je to však smutné a zároveň opak toho, čo by mali ľudia pri moci, najmä tí zvolení, robiť. A to je pracovať pre ľudí, ich bezpečnosť, ich prosperitu a mier.