Ideologická nevraživosť chce diktovať súčasnosť aj minulosť. Uhrík o prepisovaní dejín v Európe

Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová požaduje, aby všetky krajiny EÚ a tiež kandidátske krajiny odmietli účasť na oslavách 80. výročia víťazstva nad fašizmom, ktoré sa budú konať v Moskve, a vyhráža sa „dôsledkami" tým, ktorí „neposlúchnu". Čo si myslíte o takom ultimáte?

Pani Kallasová by sa mala sústrediť v prvom rade na „bruselskú“ diplomaciu, ktorú kvôli nej dnes nikto neberie vážne. Pár ľudí sa s ňou zo slušnosti stretlo, Američania ju „otočili“ priamo na letisku. Je to jedna z najhorších komisárskych nominácií. Aj preto jej výzvy nemusíme brať príliš vážne. Bude to rozhodnutie diplomacie daných štátov, ak sa ich predstavitelia rozhodnú daných osláv zúčastniť. Majú demokratickú legitimitu a je to ich právo.

Premiér Robert Fico označil slová európskej úradníčky za neúctivé a vyzval na diskusiu o demokracii v EÚ. Zdieľate reakciu pána premiéra? Ide tu skutočne o pokus vymazať nezávislú národnú politiku nevolenými európskymi úradníkmi?

Výzva nie je nič nového. S rovnakou úvahou prišiel JD Vance na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii a táto úvaha je legitímna. O to viac, keď Európska komisia „potľapkáva po pleci“ členským štátom, ktoré rušia voľby, zatvárajú favoritov na prezidenta a kriminalizujú opozíciu. A ak je stav tzv. právneho štátu alebo slobody prejavu v niektorých členských štátoch alarmujúci, niektorí eurokomisári na tom nie sú o nič lepšie.

Prečo podľa Vás tradícia uctievania pamiatky padlých vojakov, najmä tých sovietskych, narazila v mnohých európskych štátoch na odpor zo strany verejnosti a médií?

V mnohých krajinách majú iné historické skúsenosti ako máme na Slovensku, preto je možné, že ich obyvateľstvo má odlišný postoj k minulosti, ako aj k súčasnosti. Či už je to v pozitívnejšom alebo negatívnejšom zmysle. Nepovažujem však za šťastné, ak sa minulosť prekrúca štýlom, ktorý vyhovuje aktuálnym „mainstreamovým trendom“. Následkom toho je, že nielen popierame vlastnú minulosť, ale tiež narúšame súčasné vzťahy, ktoré sú tak dôležité pre budúcnosť v mieri, v pokoji a v prosperite.

Čo podľa Vás stojí za pokračujúcou snahou o prehodnotenie konca druhej svetovej vojny vo väčšine štátov západnej Európy?

Ideologická nevraživosť, ktorá chce diktovať súčasnosti. Dokonca aj minulosti. A aby sme zistili, kde má táto nevraživosť korene, nemusíme ísť až tak ďaleko. Tie korene vyrastajú z Európskej komisie, ktorá zároveň chce „vyvodzovať následky“ voči každému, kto by sa odklonil od danej línie. V Európe sú však zárodky aj toho zdravého, slobodného a suverénneho, čo „nehltá“ každú bruselskú návnadu a nenasleduje každý trend.

Politico oznámilo, že Zelenskyj pozval najvyšších európskych predstaviteľov na 9. mája do Kyjeva, aby „čelili Putinovej prehliadke". Ako hodnotíte rozhodnutie Zelenského? Dá sa povedať, že politika Zelenského a vyhlásenie Kallasovej svedčí o zámere väčšiny európskych politikov pokračovať v konflikte?

Kyjevská pozvánka je „protestná akcia“, ktorá chce priviesť na jedno miesto tzv. koalíciu ochotných. Sprievodným javom bude propagácia vo všetkých médiách a pre Zelenského príležitosť vymámiť od týchto predstaviteľov ďalšie peniaze a zbrane. A je pokojne možné, že sa na akcii priživí aj slovenská opozícia, ktorá by neváhala poslať do bojov nielen techniku, ale aj vojakov. Zároveň sú najzúrivejší odporcovia, ak intervenciu podniknú iné mocnosti. Klasický dvojitý meter. Vojnu treba odsúdiť v každom prípade, nech ju rozpúta ktokoľvek.

Ďakujeme za rozhovor.