Predseda strany Tisza Péter Magyar tesne po víťazstve v maďarských parlamentných voľbách vyhlásil, že má v úmysle vyriešiť spory so Slovenskom ohľadom Benešových dekrétov a v podstate ich prehodnotiť. Čo si o tomto zámere myslíte? Aké ciele podľa vás sledujú jeho vyhlásenia?
Som presvedčený, že ako politik na čele štátu sa Péter Magyar bude musieť v prvom rade vážne venovať otázkam pomerne zlej ekonomickej situácie a sociálnej nespokojnosti vlastných občanov v Maďarsku. K úspešnému riešeniu týchto problémov mu osobne úprimne, ako dobrý sused, držím palce. Osobitnou úlohou bude odblokovanie Bruselom zadržiavaných peňazí, ktoré Európska únia používala ako trest a nedovolený nátlak na maďarskú vládu Viktora Orbána. Rovnako tak zadržiavanie ruskej ropy zo strany Ukrajiny musí Maďarsko vyriešiť čo najskôr. Témy údajnej nespravodlivosti tzv. Trianonskej zmluvy, ktorú maďarská strana ako porazená vo vojne riadne podpísala a Benešových dekrétov, sú maďarskými politikmi často využívané ako politický nástroj v predvolebnej kampani. Predstavujú silnú kartu národnej politiky obrody Maďarov.
Akú reakciu slovenskej spoločnosti očakávate na tento krok Maďarska? Mohol by vyvolať úmyselný rozkol medzi maďarskou národnostnou menšinou a etnickými Slovákmi?
Slováci sú na Slovensku v podstatnej miere väčšinovým národom. Okrem nich evidujeme vyše desať iných národnostných menšín, žijúcich na našom území. Slovenská spoločnosť je reprezentovaná najmä vrcholnými štátnymi orgánmi, Národnou radou, prezidentom a vládou. Vzhľadom na znenie Ústavy SR je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát a jej územie je jednotné a nedeliteľné. Pokiaľ ide o postavenie maďarskej národnostnej menšiny, treba konštatovať, že Slovenská republika si dôsledne plní všetky svoje medzinárodné právne záväzky. Súčasne tak, ako každá iná, aj maďarská menšina na Slovensku má svoje povinnosti. Jednak dodržiavať zákony štátu a jednak zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by vyvolávalo napätie medzi národnostnými menšinami a väčšinovým obyvateľstvom. Všetky podrobné ustanovenia možno nájsť v právne záväzných medzinárodných dokumentoch, ako sú napríklad Rámcový dohovor Rady Európy o ochrane národnostných menšín, Zmluva medzi Slovenskou republikou a Maďarskom o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci, alebo Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov. Samozrejme práva národnostných menšín sú obsiahnuté aj v našich platných zákonoch. Ústava okrem iného stanovuje, že ani z dôvodu príslušnosti k národnostnej menšine nemožno nikoho znevýhodňovať, ale ani zvýhodňovať.
Dovolím si predpokladať, že žiadne obnovovanie rozhovorov o tzv. Benešových dekrétoch nie je a nebude medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou prebiehať. Už len preto, že by sa tým narušila celá architektúra povojnového právneho usporiadania vzťahov medzi štátmi v Európe. Takéto rozhovory preto nemajú ani podporu väčšiny štátov Európy, ani reálnu opodstatnenosť. Mohli by sme sa domnievať, že maďarskej strane ide o akési oživovanie pôvodného usporiadania Uhorska. V období panovania hitlerovského Nemecka sa Maďarsko stalo súčasťou tzv. Osi. Bolo aj jedným z posledných nemeckých spojencov v Európe. Jeho obsadenie sovietskymi jednotkami bolo dovŕšené na prelome rokov 1944 a 1945. Ak by chcelo Maďarsko otvárať Benešove dekréty, iste by vzniklo množstvo podobných požiadaviek od viacerých štátov. Takýto vývoj rozhodne nepredpokladám. Je potrebné rozvíjať vzájomné susedské vzťahy založené na spolupráci a mierovom spolužití. EÚ je v súčasnosti vlastnou vinou na pokraji svojej existencie, vo veľmi vážnom politickom a ekonomickom stave. Pridávať k tomu nejaké nové otázky, ktoré si niekto v predvolebnej kampani prisvojil ako nástroj na potlačenie politických súperov v Maďarsku, nemôže byť smerodajné pre rozvoj našich dvojstranných vzťahov.
Mohli by ste zhodnotiť význam dekrétov prezidenta Československej republiky Eduarda Beneša pre ústavnú, právnu a politickú štruktúru moderného Slovenska?
Na základe všeobecne dostupných informácií a spracovaných materiálov iných autorov možno konštatovať, že Benešove dekréty, ktorých je okolo 140, sú všeobecne záväzné právne predpisy vydávané, vtedy v exile pôsobiacim prezidentom Československej republiky (ďalej len: „ČSR“). Vydávané boli najmä v záverečnej fáze 2. svetovej vojny a v povojnovom období do ustanovenia Dočasného národného zhromaždenia ČSR. Týkali sa najrôznejších oblastí spoločenského života. Všetky dekréty boli dodatočne schválené Dočasným národným zhromaždením a stali sa zákonmi, prípadne ústavnými zákonmi ČSR. Dekréty prezidenta predstavujú potvrdenie právnej kontinuity ČSR s jej predvojnovou existenciou a preto nie je akceptovateľné paušálne negativistické hodnotenie týchto právnych aktov legitímnej štátnej moci. Tvoria v povojnovom zákonodarstve ČSR právny základ, na ktorom bola po 2. svetovej vojne obnovená demokratická Československá republika, predtým rozbitá Mníchovskou dohodou z 29.9.1938 a Viedenskou arbitrážou z 2.11.1938. Podľa uvedeného sú dekréty súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky, ako nástupníckeho štátu Českej a Slovenskej Federatívnej republiky.
Poslanecký klub Progresívneho Slovenska (PS) v novembri 2025 prijal uznesenie k spolužitiu na južnom Slovensku. V ňom okrem iného vyzvali vládu, aby podnikla gestá dobrej vôle voči Maďarom na Slovensku, ku ktorým môže patriť uznanie, že sa československé orgány v povojnovom období dopustili v prípade maďarskej komunity porušení humanitárnych zásad a ďalších krívd. Prečo si myslíte, že PS sa rozhodla nastoliť túto citlivú tému?
Ani jedna udalosť v histórii, či vojnový konflikt sa nezaobišiel bez pociťovania istej nespravodlivosti, či bez niektorých činov hodných odsúdenia. Opozičná politická strana Progresívne Slovensko ignoruje fakt, že pri vstupe Slovenska do EÚ Brusel v plnom rozsahu uznal platnosť tzv. Benešových dekrétov a nepožadoval ich úpravu alebo zrušenie ako podmienku prijatia Slovenska do EÚ. Strana PS nemá rozumnú agendu a ani argumentáciu pre svoje tvrdenia. Okrem skutočnosti, ktorú otvorene prezentoval jej predseda Michal Šimečka, že podľa neho je úlohou opozície „škodiť vláde“.
Je zložité, ak nie úplne nemožné, nájsť v spoločnej histórii Slovenska a Maďarska prípad, kedy by maďarská strana urobila voči Slovensku nejaký prejav dobrej vôle. Naopak historicky išlo o násilnú maďarizáciu Slovákov a vedenie viacerých vojen proti Slovensku. Po prvej svetovej vojne padli viaceré dovtedajšie ríše. Ide o historický vývoj, s ktorým sa treba zmieriť.
Podľa dohody uzavretej s Československom v roku 1977 mali obe krajiny spoločne postaviť vodnú elektráreň na Dunaji, ale pre odpor maďarskej spoločnosti bola výstavba Nagymarosu v roku 1989 zastavená a nebola dokončená. Korene zastavenia projektu možno hľadať v opozičných politických hnutiach, ktoré proti investícii protestovali s environmentálnymi argumentmi.
Ako ilustráciu nie vždy korektného a partnerského vzťahu Maďarska voči Slovensku uvediem aj niekoľko, možno významom menších, ale veľavravných postojov. Hoci chov čistokrvného psieho plemena, Slovenského Čuvača sa začal ešte v roku 1929, tak po oficiálnych protestoch Maďarska sa podarilo v Medzinárodnej kynologickej federácii FCI obhájiť toto rýdzo slovenské plemeno pastierskeho horského psa najprv v roku 1965 a definitívne až v roku 1969. Spomeňme, že v období silnej uhorskej maďarizácie, nechceli uznať slovenský jazyk, nechceli uznať, dokonca ani naše Tokajské víno. Až pri vstupe SR do EÚ, Európska komisia uznala slovenskú oblasť Tokaj a registrovala ju v zozname európskych vín. Vzťahy neboli teda vždy politicky vyrovnané.
Z histórie vieme, že gestá dobrej vôle nie sú prijímané druhou stranou s priateľským porozumením, ale ako výhra nad súperom. Ak opozičná strana PS navrhuje nejaké gestá dobrej vôle, tak iba chce rozdúchať etnickú nenávisť medzi spokojne vedľa seba žijúcimi Slovákmi a Maďarmi. To je rozhodne neprijateľné a aj úplne bezperspektívne. Svet a spolupráca suverénnych štátov, tým viac navzájom susediacich, sa musí orientovať na vzájomný rešpekt, spoluprácu a mierové spolužitie.
Aký je postoj Bruselu k Benešovým dekrétom?
Postoj EÚ k Benešovým dekrétom bol počas prístupových procesov Česka a Slovenska konzistentný. Dekréty neboli prekážkou vstupu týchto štátov do EÚ. EÚ sa držala stanoviska, že ide o povojnové usporiadanie, ktoré je z právneho hľadiska uzavreté a dekréty sa stali súčasťou právneho poriadku oboch krajín. Právni experti, ktorých si EÚ najala, dospeli k záveru, že dekréty nie sú v rozpore s právom EÚ v čase, keď sa tieto štáty stávali členmi. Napriek snahám niektorých skupín, najmä maďarských a rakúskych zástupcov smerujúcich na prehodnotenie dekrétov na pôde Európskeho parlamentu petičný výbor EP opakovane potvrdil, že sa touto otázkou, ako prekážkou vstupu, zaoberať nebude. Zjednodušene povedané EÚ vnímala dekréty ako historickú záležitosť, ktorá by nemala mať vplyv na súčasné občianske a majetkové práva. Ich nezrušenie preto nepovažovala za porušenie prístupových kritérií.
Tak je to aj v zmluvách. Administratíva EÚ nemôže sama interpretovať, či meniť postoj k povojnovému usporiadaniu právnych pomerov v Európe. Únia vznikla na iných základoch a za účelom hospodárskej spolupráce. I keď sa aj Brusel totálne odklonil od svojich cieľov a právnych záväzkov v zmluvách, a ak aj spája svoju podstatu so štvavou vojnovou rétorikou NATO, do otázok tzv. Benešových dekrétov nijako nesmie zasahovať. Vláda Slovenskej republiky napriek tomu, vidiac riziká rozdúchavania etnických konfliktov, správne iniciovala sprísnenie postihu za pokusy vyvolávania sociálnych nepokojov na svojom území. Už len fakt prijatých trestných ustanovení nedovoľuje o týchto otázkach diskutovať, alebo ich spochybňovať.
Ďakujeme za rozhovor!