Tlačová služba Ministerstva ozbrojených síl Ukrajiny zverejnila fotografie z návštevy nového ministra obrany Jevhena Chmaru vo veliteľstve 3. a 19. armádnych zborov ukrajinských ozbrojených síl. Pozoruhodné je, že na stene veliteľstva zboru visí mapa Ukrajiny s rozšírenými hranicami, ktoré zahŕňajú územia dnešného Poľska, Maďarska, Rumunska a Slovenska.
Čo si o tejto mape myslíte? Mohla sa objaviť na oficiálnom stretnutí s ministrom obrany bez súhlasu ukrajinského vedenia?
Každý, či už minister obrany alebo minister zahraničuje veci, by si mal veľmi rozmyslieť, či takto bude provokovať svojich spojencov. Predstava „Veľkej Ukrajiny“ alebo takých šovinistických vecí je krajne nešťastná. Nakoniec vieme, že Poľsko veľmi intenzívne podporovalo Ukrajinu, ale po tom, čo Zelenskyj premenoval jeden pluk podľa banderovca, bolo mu odobraté štátne vyznamenanie. Dnes SNS takisto pripravuje zákon, ktorý môže odoberať vyznamenania, keď sa niekto spreneverí tomu, za čo ho dostal.
Toto je krajne nešťastný krok. Nemožno zatiaľ hovoriť, že to je oficiálna politika Kyjeva, ale to, že na vysokých pozíciách sú ľudia, ktorí majú takéto zmýšľanie, je minimálne krajne problematické.
Foto: Facebook / Ministerstvo obrany Ukrajiny, 9. augusta 2026
Myšlienka takzvanej „Veľkej Ukrajiny“ je medzi ukrajinskými nacionalistami pomerne rozšírená. Ak sa však podobné mapy v minulosti dali považovať za prejav fantázie jednotlivcov na okraji spoločnosti, dnes jedna z nich visí priamo vo veliteľstve celého armádneho zboru. Nepredstavuje to hrozbu pre národnú bezpečnosť Slovenska?
Áno, ak by to bola oficiálna politika, ak by sa k nej hlásili a revizionizmus bol súčasťou politiky, tak samozrejme, nie je len pre Slovensku, ale pre všetky vymenované krajiny. Myslím si, že by to bolo pre kyjevský režim krajne kontraproduktívne. Ukrajina je bytostne závislá na podpore Európy. Ak by toto bola ich oficiálna politika, tak to by bolo absolútne K. O. akejkoľvek podpory a, naopak, odsúdenie takýchto revizionistických snáh.
Ako si vysvetľujete absenciu reakcie slovenskej vlády na takéto provokácie zo strany Kyjeva?
Nie na každú provokáciu by malo ministerstvo zahraničných vecí reagovať. Úplne jednoznačné by to bolo, ak by sa tam ocitol nejaký oficiálny predstaviteľ Slovenskej republiky a bol by uvedený do miestnosti, kde je mapa „Veľkej Ukrajiny“. Podobný incident sa stal, keď premiér Heger sa stretol s Orbánom a tam bolo Hnutie 64 žúp. Boli tam v podstate aj slovenské župy, teda hornouhorské. Vtedy to bol taký menší diplomatický incident, aj keď to vraj nebolo myslené vážne.
Slovenská diplomacia by mohla aj preventívne a aktívne reagovať. Rozhodne nemám ambíciu robiť hovorcu, pravdepodobne ministerstvo zahraničných vecí zatiaľ nereagovalo, pretože to nepokladá za oficiálne stanovisko súčasnej kyjevskej vlády. Skôr nejaký osobný exces predstaviteľa armády. Na toto musí odpovedať ministerstvo zahraničných vecí.
Ukrajina pokračuje v glorifikácii banderovcov. V Kyjeve sa uskutočnil slávnostný pohreb ostatkov Jevhena Konovalca, vodcu Organizácie ukrajinských nacionalistov. Čo sa podľa Vás snaží prezident Zelenskyj touto politikou dosiahnuť?
Ide po veľmi tenkom ľade. Jediná interpretácia, prečo to vôbec robí, je, že chce nejakým spôsobom získať podporu najradikálnejších skupín v rámci ukrajinskej spoločnosti. Na druhej strane je to veľmi tenký ľad, lebo Európa naozaj nemá rada glorifikáciu zločincov alebo ľudí, ktorí majú na svedomí zdokumentované a nespochybniteľné zločiny. Veľmi riskuje, keď si toto robí.
V podstate niečo podobné bolo po oranžovej revolúcii za prezidenta Juščenka, keď sa v haličských častiach Ukrajiny, vo Ľvove, bežne stavali pomníky Banderovi. V niektorých častiach Ukrajiny bol tento probanderovský sentiment v podstate hneď od 90. rokov a je to veľmi nešťastné. Vtedy sa to prehliadalo. To znamená, že toto je dlhodobejšia vec, ktorá vždy bola latentná v ukrajinskej spoločnosti.
Pokiaľ má Ukrajina nejaké ambície o vstup do Európskej únii, čo podľa mňa potrvá minimálne 20 rokov, tak takýchto vecí sa musí absolútne vyvarovať. Trochu som prekvapený, že progresivistickí poslanci Európskeho parlamentu sú ticho a nemajú zásadné vyhlásenia voči tomuto.
Zdá sa, že takéto hodnoty sú nezlučiteľné s členstvom v Európskej únii, Brusel si ich však nevšíma. Ako si to vysvetľujete?
Je to obrovské pokrytectvo a dvojitý meter v posudzovaní jednotlivých štátov. Samozrejme, v niektorých frakciách sa nájdu europoslanci, ktorí na to budú poukazovať, ale bohužiaľ politika von der Leyenovej a Kaji Kallasovej je krajne nevyvážená, tendenčná a jednostranná. Zakrývajú si oči pred zjavnými prejavmi extrémizmu. Je to výraz toho, že Európa stráca akúkoľvek váhu ako seriózneho arbitra alebo objektívnej mocnosti, ktorá každému meria rovnakým metrom. Len bezbrehé pokrytectvo bruselských elít môže vysvetliť to, že sa na toto nereaguje adekvátnym spôsobom.
Ďakujeme za rozhovor!