Ropovod Družba je v ohrození. Ide o krok, ktorý má vládu varovať či vystrašiť, tvrdí analytik

© Branislav Čech
Bezpečnostný expert František Škvrnda zhodnotil pre neČT24 prípad prípravy útoku na infraštruktúru SR. Prerušenie dodávok cez ropovod Družba by Kyjev privítal, domnieva sa. Už viackrát konal v duchu, že nevadí, keď si ublíži, len keď tým aspoň nejako poškodíme Moskvu a tých, čo ju neodsudzujú.

Minister Šutaj Eštok 30. novembra varoval pred hrozbou teroristického útoku na ropovod Družba na Slovensku. Na nasledujúci deň došlo na tomto ropovode k incidentu nie na Slovensku, ale v Poľsku. Môže medzi týmito dvoma udalosťami existovať spojenie alebo ide o náhodu?

František Škvrnda: Podľa dostupných informácií sa zatiaľ nijaká súvislosť medzi týmito dvomi udalosťami nepreukázala. K incidentu na poľskej vetve ropovodu Družba nedošlo prvýkrát. Uvádza sa, že je len mierne poškodená a stav sa dá odstrániť za niekoľko dní. Vzhľadom na chaos, ktorý dnes vládne v ekonomike EÚ, by som pravdepodobnú príčinu poškodenia videl skôr ako náhodu, napr. zanedbanie povinností pracovníkov alebo technickú haváriu, ktorá nie je vylúčená vzhľadom na vek ropovodu a pod. Môže to však byť spojené aj s poľskou rusofóbiou, ktorej tento ropovod prekáža, a zda sa aj zámerne zanedbáva jeho údržba a kontrola. Navyše sa ľahko nájde agresívna osoba, ktorá ho nezmyselne naschvál poškodí.

Potom ako o probléme hovoril minister Šutaj Eštok, sa ukázalo, že ak sa nejaký teroristický útok pripravuje na ropovod Družba, pôjde skôr o spojenie s maďarským vetvou.

Pre koho je výhodné prerušenie jednej z vetiev ropovodu Družba?

V súčasnom napätí kvôli bojom na Ukrajine, ktoré považujem za zástupnú vojnu USA proti RF, patrí ropovod Družba k objektom, ktoré vyvolávajú zvýšenú pozornosť najmä preto, že cez neho prúdi ruská ropa. Vzhľadom na rétoriku kyjevského režimu možno s určitou pravdepodobnosťou predpokladať, že by prerušenie dodávok cez ropovod alebo jeho poškodenie privítal. Môžu byť aj nejaké proukrajinské či rusofóbne sily so záujmom poškodiť slovenskú vetvu ropovodu. Boli by to však špekulácie či až konšpirácie, lebo otvorene o tom nehovoria.

Slovensko síce prestalo posielať na Ukrajinu štátne dodávky zbraní a munície, ale patrí k veľkým dodávateľom elektrickej energie, ktorej objem v tomto roku vzrástol. Poskytuje aj humanitárnu a nevojenskú pomoc. A Kyjev, ktorého situácia sa všade zhoršuje, čoraz viac potrebuje aj inú pomoc ako sú len zbrane a munícia. Ak je aj je v súvislosti s tým, že Bratislava nedodáva zbrane a muníciu, s ňou nespokojný, nepriateľským krokom voči nej by si len poškodil. Žiaľ, kyjevská moc už viackrát konala v duchu, že nevadí, keď si ublížime, len keď tým aspoň nejako poškodíme Moskvu a tých, čo ju neodsudzujú.

Ako je možné vysvetliť načasovanie poškodenia kritickej energetickej štruktúry? Súvisí to s jasnou pronárodnou politikou Slovenska, ktorá sa usiluje o pokračovanie cenovo výhodných priamych dodávok energií z Ruska?

Politika vlády Roberta Fica, ktorá požaduje ukončenie bojov na Ukrajine a politické riešenie konfliktu, vyvoláva nespokojnosť nielen v Kyjeve, ale aj v štátoch, ktoré sú príliš proukrajinské a rusofóbne. Vidieť to napr. na postojoch českej vlády i prezidenta. Prejavom vrcholnej arogantnosti bolo nediplomatické vyjadrenie britského veľvyslanca na Slovensku Nigela Bakera po rozhovore R. Fica 30. októbra v televízii Rossija 1.

Snahy o narušenie kritickej infraštruktúry, menovite vetvy ropovodu Družba, ktoré sa odhalili, nepovažujem za načasované k nejakej udalosti. Podľa mňa ide o jeden zo série krokov, ktorý má slovenskú vládu varovať či vystrašiť „systematicky“. Hoci sa zatiaľ nič nestalo, hrozbu nemožno ignorovať, lebo, žiaľ, v súčasnosti nič nie je vylúčené. Sily, ktoré chcú prekaziť líniu vlády R. Fica, sú nielen v slovenskej opozícii, ktorej nenávisť nemá hraníc, ale aj v Bruseli a niektorých členských štátoch EÚ a samozrejme i v Kyjeve.

Ďakujeme za rozhovor!