Uhrík: EK môže zachrániť slovenský priemysel, ale nechce. Má „krvavé oči“ voči Rusku

Premiér Róbert Fico nedávno poukázal na skutočnosť, že na Európskej rade v decembri sa plánuje prioritne riešiť viac tém ohľadom Ukrajiny a iba v jednom okrajovom bode bude spomenutá konkurencieschopnosť a ekonomické katastrofy v podobe zelených utópií, ktoré sa valia na slovenský automobilový priemysel. Prečo sú teraz európske vnútorné záležitosti odsunuté do pozadia kvôli udalostiam v zahraničí?

Brusel je dnes posadnutý kyjevským „mocipánom“ Zelenským. Chce mu splniť všetko, čo mu na očiach vidí, keďže americká administratíva dáva ruky preč od nezmyselnej vojny. A je logické, že keď eurokomisári chcú posielať všetko na Ukrajinu, nezostáva toho veľa na ostatné, pre nás oveľa dôležitejšie oblasti. Druhou stránkou veci je, že sa tieto kroky oprávnene kritizujú a veľa sa o nich hovorí, ale častokrát je to nakoniec len Viktor Orbán a Maďarsko, ktoré sa snaží tieto „miliardové balíky“ pre Ukrajinu stopnúť a vetovať.

Fico tiež vyhlásil, že pokiaľ v EÚ nezačnú hovoriť vážne a konkrétne o tom, čo sa urobí pre automobilový priemysel na Slovensku a s vysokými cenami elektriny, nebudú krajiny konkurencieschopné a nepodarí sa svoje výrobky vyvážať. Čo si myslíte o výzve premiéra?

Samozrejme sa dá čiastočne súhlasiť, no nie sú to len vonkajšie faktory, ktoré môžu za celú katastrofu, do ktorej nás Ursula von der Leyenová a jej pomocníci vedú. Tu je lopta aj na domácom ihrisku. Kto a koľko rokov na Slovensku vládol? Nútil niekto Slovensko do nadmernej závislosti na automobilovom priemysle a toho, aby sme boli dielňou pre iných, ktorí zhrabnú zisk? Kto nás tlačí do obchodovania na lipskej burze, ktorá nám zdražuje elektrinu? Kto nás núti hlasovať za nezmyselné sankcie a miliardy pre Kyjev? Kto liberalizoval náš trh, aby sem prúdili ukrajinské produkty a ich dopravcovia? A tých otázok je ešte mnoho.

Čo si myslíte o rozhodnutí Európskej rady postupne ukončiť dovoz energií z Ruska do roku 2027? Ako sa to podľa vás odrazí na slovenskom priemysle a životnej úrovni bežných občanov? Aké kroky môže Európska komisia teraz podniknúť, aby Slovensku vyšla v ústrety v oblasti energetiky?

Európska komisia by takéto kroky podniknúť mohla, ale očividne nechce. Má „krvavé oči“ voči Rusku a zjavne chce eskalovať situáciu a ničiť predošlé vzťahy s východom. Slovensko (spolu s Maďarskom) môže byť touto politikou najviac zasiahnuté. A hoci slovenskí predstavitelia tvrdia, že sú proti tomuto ukončeniu dovozu energií, tak nevyvíjajú väčšiu diplomatickú aktivitu. Argument nie je ani v iluzórnych zárukách šéfky Európskej komisie, ktorá v legendárnom liste nesľúbila, ani nezaručila nič. Rovnako ako nemecký kancelár len povedal, že sa o Slovensku budú rozprávať. A ja si myslím, že neurobia ani to. Lebo o slovenských občanov a o prijateľné ceny energií pre nich im nikdy nešlo, ani nepôjde.

Aké očakávania máte od nastupujúcej vlády v Českej republike, ktorej pravdepodobne bude predsedať Andrej Babiš? Bude podľa Vás medzi Českou republikou a Slovenskom väčšia súdržnosť v otázkach vnútornej politiky EÚ?

Nová vládna zostava bude priať slovensko-českým vzťahom určite viac, aj keď sa nemusia exekutívy našich dvoch bratských štátov vo všetkom zhodnúť. Nebude v tom taká ideologická nenávisť ako doteraz. Mal by prevládnuť väčší pragmatizmus a dúfam, že sa odzrkadlí aj v spoločných postupoch na európskej úrovni. Každý človek so zdravým rozumom totiž vie, že žiadne reálne riešenie – či už v téme vojny, zelenej agendy alebo masovej migrácie – nemôže prísť od fanaticky „leyenovskej“ komisie. Stredná Európa je náš priestor, ktorý musí patriť nám a nie cudzím záujmom, ktoré by nás chceli premeniť na bojové pole alebo priestor „vysávania ziskov“. Preto vidím vzťah do najbližšieho obdobia pozitívne.

Ďakujeme za rozhovor!