Prezident Peter Pellegrini uviedol, že referendum o sankciách voči Rusku nie je možné vyhlásiť. Petícia žiadala uskutočnenie plebiscitu s otázkou, aby Slovenská republika neuplatňovala sankcie voči Ruskej federácii. Podľa prezidenta je však táto otázka právne sporná a v praxi nevykonateľná. Ako vnímate tento argument?
Ak občania SR žiadajú, aby vláda nelogické sankcie nepodporovala, je to legitímna požiadavka, ktorú by mali volení predstavitelia rešpektovať. Súčasný prezident sa tak začal podobať na progresívneho kandidáta Korčoka, keď povedal, že nevie čo znamená termín „Slovenská republika“. Veď ani kandidát Korčok nevie čo je Slovenská republika. Ale za to vie, čo je Brusel, Tel Aviv a Londýn. Takže to myslí prezident Pellegrini vážne? Pritom sľubuje Merzovi a Macronovi, že zvýšime výdavky na zbrane o niekoľko miliárd? Proti komu chce tie zbrane namieriť? Kto to zaplatí? Nečudujem sa, že jeho rodná strana klesá a aj „ružový sen“ o druhom prezidentskom mandáte sa môže čoskoro rozplynúť, keď sa jeho najväčší kamaráti ukazujú ako prezlečení progresívci. Drucker, Migaľ a teraz toto. Je to pre ľudí sklamanie.
Národná rada SR prijala uznesenie, ktorým odmieta sankčnú politiku a obchodné obmedzenia voči Ruskej federácii, a zároveň vyzýva na ochranu ekonomických a energetických záujmov Slovenska. Ako hodnotíte toto rozhodnutie parlamentu? Čo podľa vás viedlo poslancov k jeho prijatiu?
Je pozitívne, že národniari uznesenie predložili. A možno aj na prekvapenie mnohých, nakoniec prešlo. Dôležité je, však nakoľko bude deklarácia uplatňovaná v praxi, lebo mnohí predstavitelia už toho doma dosť narozprávali, no v Bruseli vždy hlasovali za sankcie. Vždy a za všetky. Taká je realita. A uvidíme už čoskoro, pri tzv. osemnástom sankčnom balíku, ako veľmi sa ho koaličné strany držia. Konzistenciu príliš neočakávam. Skôr výhovorky typu „veď tieto sankcie nás hospodársky nepoškodzujú“ alebo „vyjednali sme výnimky“ atď. A to nikto a nikdy z ich sklamaných voličov už nezistí či sú pravdivé argumenty.
Môžete uviesť konkrétne príklady, v ktorých oblastiach sankčná politika najvýraznejšie poškodila Slovensko?
Sankčná politika, najmä v súvislosti so sankciami EÚ a Západu voči Rusku, má na Slovensko viacero nepriamych, ale aj priamych dosahov. Je to oblasť energetiky (ropa, plyn) a nárast cien energií, kde po zavedení sankcií a obmedzení dovozu vzrástli ceny na trhoch, čo postihlo slovenské domácnosti a podniky. Zvýšené náklady pre priemysel znamenali straty v dôsledku vyšších vstupných nákladov. Priemysel a exportné vzťahy postihla čiastočná strata ruského trhu. Sankcie a zníženie obchodného styku skomplikovali dodávateľské reťazce, čo malo dopad na plynulosť výroby. Poľnohospodárstvo a potravinárstvo stratili vývozné možnosti a zároveň čelili vyšším nákladom na hnojivá, osivá či pohonné hmoty. Zoznam je však oveľa dlhší. A nepomôžu ani dočasné kompenzácie. Treba robiť viac, aby sa nelogické politiky neprijímali.
Uznesením parlament vyzval vládu, aby dôsledne presadzovala ochranu národnohospodárskych záujmov a aktívne vystupovala proti opatreniam, ktoré majú negatívne dôsledky na slovenský priemysel a obyvateľstvo. Aké konkrétne kroky by mohla vláda SR v tomto smere podniknúť na úrovni EÚ?
Spoločná iniciatíva s ďalšími štátmi, čo môže zvýšiť vyjednávaciu silu SR v Rade EÚ. Ale slovenská diplomacia to akosi nevyužíva. Vždy je to len Maďarsko, ktoré sa vie postaviť na obranu vlastných záujmov. Môžu to byť výnimky a prechodné obdobia, ale to nie je dlhodobo perspektívne. Aktívne vystupovanie v Rade pri príprave smerníc či nariadení a využívanie práva veta a blokačnej menšiny v prípade, že opatrenia sú v rozpore s národným záujmom. Podpora priemyselnej politiky šitej na mieru regiónom. Odborná analýza dopadov sankcií a ich revízia. Takisto diplomatický a politický tlak, teda využívať všetky úrovne diplomacie na prezentovanie dopadov sankcií na štáty EÚ a žiadať prehodnotenie ich rozsahu či formy. Čo by však bol najvýraznejší dôkaz vládnej odvahy? Po dvoch rokoch aspoň raz zahlasovať proti bruselským sankčným nezmyslom.
Predsedníčka Európskej komisie nedávno uviedla, že Únia by mohla pomôcť Ukrajine posilniť jej pozíciu, ak by sa úplne vzdala ruských energetických dodávok a urýchlila svoj vstup do EÚ. Domnievate sa, že takýto prístup je v rozpore s národnými záujmami Slovenskej republiky?
Takýto prístup môže byť v rozpore s národnými záujmami Slovenska, najmä ak je úplné odstrihnutie od ruských energií ekonomicky a technologicky nerealizovateľné. Slovensko je stále do značnej miery závislé od ruského plynu a ropy. Ich náhrada by mohla viesť k rastu cien a ohrozeniu priemyslu. Urýchlené prijatie Ukrajiny do EÚ bez splnenia štandardných podmienok vytvorí hospodárske a sociálne napätia. A ďalšia otázka, ktorú počúvam v regiónoch: chceme tu „privítať“ ukrajinskú mafiu?
Mimochodom, vláda SR uľahčila príchod cudzincov z Ukrajiny a Ázie, keďže podľa premiéra potrebujeme minimálne 150 tisíc migrantov na prácu. Ale prídu všetci kvôli práci? No skrátka, vstup Ukrajiny do EÚ určite nie je ani v slovenskom záujme, ani v záujme iných štátov EÚ.
Ďakujeme za rozhovor!