„Nezmením svoje názory ani spôsob vyjadrovania.“ Čarnogurský o zaradení do databázy webu Mirotvorec

Ukrajinský extrémistický web Mirotvorec vás zaradil do svojej databázy na základe obvinenia z „ohrozovania suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny, porušenia jej hraníc, spolupráce s Ruskou federáciou a protiukrajinskej propagandy“. V minulosti sa v databáze ocitli aj Robert Fico, europoslanec Ľuboš Blaha a bývalý premiérov poradca Eduard Chmelár. Ako to vnímate?

Zoznam Mirotvorca slúži na to, aby zastrašil odporcov súčasného režimu na Ukrajine. V prvej fáze stačí zaradenie na zoznam. V druhej fáze, keď to už prestane veľmi účinkovať, je potrebné niekoho zastreliť. Mirotvorec platí pre viaceré krajiny, aj pre Ukrajinu. Počul som, že už je niekoľko tisíc ľudí zaradených na zoznam Mirotvorca.

Čo sa podľa vás správcovia webu Mirotvorec snažia dosiahnuť tým, že do databázy zaraďujú každého, kto si dovolí kritizovať kyjevský režim?

Zachytil som v médiách, že neznámi páchatelia na Ukrajine už zastrelili niektorých ľudí, ktorí boli zaradení do tohto zoznamu. Takto by to pokračovalo ďalej, aby sa počet odporcov súčasného režimu na Ukrajine znížil alebo minimálne nerozrástol. Keď som zaradený aj ja, pre mňa to znamená, že podniknem určité ochranné opatrenia. Nezmením však svoje názory a nezmením ani svoje vyjadrovanie.

V dôsledku ruských útokov sa Kyjev stal mestom na frontovej línii. Podnecovateľom bol sám Zelenskyj. Predtým vyhrážal sa, že Ukrajina zintenzívni útoky na ruské ropné rafinérie, na čo dostal ruskú odpoveď. Čo sa podľa Vás snaží dosiahnuť vyostrovaním situácie?

Predovšetkým sa mi zdá, že Zelenského politické pôsobenie je nekoncepčné. Možno je to aj preto, že Zelenskyj je pôvodným povolaním, vzdelaním aj doterajšími skúsenosťami herec-komik. Do politiky sa dostal zhodou určitých okolností, ktoré nastali na Ukrajine, a následne bol zvolený za ukrajinského prezidenta. Ako prezident trvalo klame svojich voličov, pretože vo volebnej kampani sľuboval kroky smerom k mieru s Ruskom. To takým spôsobom, že ruština mala byť dovolená bez prekážok, a pravdepodobne sa mali objaviť aj nejaké ústretové kroky voči Rusku. Keď bol zvolený za ukrajinského prezidenta, tak robil presne opačnú politiku. Ruština je naďalej obmedzovaná na Ukrajine. Dokonca boli podniknuté kroky proti pravoslávnej cirkvi, ktorá je, na Ukrajine najrozšírenejšia. Celkovo zintenzívnil vojnu proti Rusku. 

Teraz sa zdá, že sa ocitol medzi dvoma mlynskými kameňmi. Ak by naozaj chcel podniknúť kroky alebo odpovedať priaznivo na ponuky, ktoré prichádzajú z ruskej strany na zmiernenie vojny až po jej postupné zastavenie, ocitol by sa pod tlakom ukrajinských nacionalistov. Tieto kroky nemôže podniknúť a stupňuje vojnu. To je faktické odmietanie akýchkoľvek návrhov či z ruskej strany, alebo z americkej strany na postupné zmiernenie vojny. Akoby sa Vladimír Zelenskyj nevedel dostať spomedzi týchto dvoch mlynských kameňov. Či sú to mlynské kamene pre neho, to neviem, ale v každom prípade sú to tie, ktoré navonok na neho tlačia.

Zdieľate obavy premiéra Róberta Fica, že niektorý z členských štátov NATO by mohol vyvolať konflikt operáciou pod falošnou vlajkou a spoliehať sa pritom na pomoc ostatných spojencov?

Nevidím toto riziko na západe Európskej únie, a to u západoeurópskych štátov, napríklad vo Francúzsku, v Anglicku, v Nemecku, v Španielsku, v Taliansku. Tieto štáty majú práve záujem, veľmi starostlivo stupňovať vojnu proti Rusku tak, aby ona neprekročila jadrový prach. Problém rusko-ukrajinskej vojny spočíva okrem iného aj v tom, že všetci vedia, že Rusko v jadrových zbraniach a v raketách je minimálne rovnocenné NATO, alebo prípadne dokonca aj v popredí. Západ nemá také rakety ako je Orešnik, do ktorého je možno oddať aj jadrové bomby.

Západ chce stupňovať vojnu, ale vždy rukami Ukrajiny. Napríklad stupňuje vzdialenosť, na ktorú do Ruska strieľajú ukrajinské rakety. Aby ukrajinské rakety mohli letieť a zasahovať ciele tak hlboko v Rusku, musia byť navádzané zo satelitu a také satelity majú len Spojené štáty. Teraz už Spojené štáty ani nepopierajú, že dodávajú Ukrajine satelitné údaje na navádzanie týchto rakiet. Takým spôsobom sú USA priamo účastníkom rusko-ukrajinskej vojny. Česká republika tiež dodávala Ukrajine rakety, zrejme to platilo iba o minulej českej vláde Petra Fialu.

Západné štáty si dávajú pozor, aby oficiálne neposlali na ukrajinské bojisko svojich vojakov pod svojou vlajkou. Sú tam západní vojaci, ktorí sa nechali najať ukrajinskými úradmi, to ich domovský štát nezaväzuje. Dávajú si pozor, aby nevystupňovali konflikt na Ukrajine a neprekročili jadrový prach, pretože to by sa už potom asi nedalo zastaviť.

Premiér Fico tvrdí, že neverí záväzkom vyplývajúcim z článku 5 Severoatlantickej zmluvy.

Považujeme Ficov postoj za správny. Článok 5 zmluvy o NATO skutočne nezaväzuje členské štáty, aby reagovali vojensky na napadnutie jedného štátu. Najlepší dôkaz tohto tvrdenia je postoj vtedy americkej ministerky zahraničných vecí českého pôvodu Madeleine Albrightovej. V roku 2003 alebo 2004, keď išlo o prijatie Slovenska a niektorých iných krajín do NATO v americkom Senáte, boli hlasy proti prijatiu. Niektorí senátori v nejakom výbore jej povedali, že kvôli Slovensku možne budeme musieť ísť do vojny s Ruskom. Albrightová podrobne vysvetľovala článok 5 zmluvy o NATO a tvrdila, že to vôbec neznamená, že USA by museli kvôli Slovensku ísť do vojny s Ruskom, pretože článok to nepredpisuje.

Keď si prečítate článok 5 zmluvy o NATO, tak tam sú rôzne alternatívy reakcie na prípadný útok na jeden členský štát. Vojenská odpoveď je iba jednou z alternatív. A kto má kapacitu a možnosť, tak predpokladám, že tento výrok Madeleine Albrightovej je zachytený niekde v amerických archívoch. Už je to viac než 20 rokov. Som si to vtedy zapamätal, pretože to bolo také zjavné a týkalo sa to konkrétne Slovenska. Z tohto hľadiska predpokladám, že zmluva o NATO vniesla do vzťahov medzi západnými štátmi a stredoeurópskymi štátmi nejakú väčšiu kvalitu. Zase to nie je úplne revolučné.

My máme skúsenosť z doby Mníchovskej dohody. Československo vtedy malo obrannú zmluvu s Anglickom a Francúzskom a deň pred Mníchovskou konferenciou navštívili prezidenta Beneša vyslanec Anglicka a Francúzska v Prahe a oznámili mu, že Anglicko a Francúzsko nebudú postupovať podľa tej zmluvy. To znamená, že neposkytnú Československu vojenskú pomoc v prípade napadnutia Nemeckom a aby Československo prijalo Hitlerove požiadavky, ako ich aj nakoniec prijalo na Mníchovskej dohode.

Ešte horšie na tom obišlo Poľsko. Anglicko uzavrelo s Poľskom začiatkom augusta 1939, približne tri týždne pred vypuknutím 2. svetovej vojny, taktiež obrannú zmluvu. To znamená, že Anglicko a Poľsko sa navzájom zaviazali, že si poskytnú vojenskú pomoc v prípade napadnutia. Bolo zjavné, že sa to týka Nemecka. Keď potom 1. septembra 1939 Nemecko naozaj napadlo Poľsko, tak Anglicko a Francúzsko vyhlásili Nemecku len tzv. smiešnu vojnu a vôbec žiadne reálne vojenské kroky proti Nemecku nepodnikli. V západnej historickej literatúre sa píše, že západné veľmoci vlastne chceli, aby Hitlerovo Nemecko a Stalinov Sovietsky zväz išli navzájom do vojny. A potom, keď sa navzájom oslabia, tak by západné štáty mali ľahšiu úlohu, aby ovládli územia dnešného Ruska. Aj keď máme teraz zmluvu NATO, práve znenie článku 5 zmluvy o NATO umožňuje aj takýto výklad. To znamená, v prípade vojenského napadnutia jedného štátu, dajme tomu stredoeurópskeho, by západné štáty začali iba smiešnu vojnu.

Český premiér Andrej Babiš zasa vyhlásil, že v prípade konfliktu medzi NATO a Ruskom v pobaltských štátoch by Česká republika v rámci kolektívnej obrany vyslala na pomoc svojich vojakov. Ako si vysvetľujete takýto rozdielny prístup oboch politikov k záväzkom svojich krajín v rámci NATO?

To je otázka viacej na českých politológov, aby vysvetlili, prečo premiér Babiš má takýto názor. Odpoviem trochu sarkasticky. Slovensko je bližšie k Rusku a naopak, Česká republika je bližšie k Západu. Mimochodom, keď navštevujem Českú republiku sem-tam a rozprávam sa so známymi, s priateľmi a podobne, pozorujem, že česká verejnosť je ďaleko viac ovplyvnená západnými politickými ideami než slovenská verejnosť. Preto napríklad aj v Českej republike pozorujeme ďaleko väčšiu podporu súčasnému kyjevskému režimu na Ukrajine než na Slovensku. To už je asi širší historický problém, pretože Česká republika bola stáročia súčasťou Svätej ríše rímskej a nemeckého národa, de facto nemeckej ríše, kým Uhorsko, kam patrilo aj Slovensko, nebolo súčasťou nemeckej ríše. Na voľbu českého kráľa mal veľký vplyv nemecký cisár, na voľbu uhorského kráľa nemecký cisár nie, ale za to pápež áno. Keďže tieto rozdiely trvali stáročia, tak sa to prejavuje aj doteraz. Ale to už je môj výklad.

Ďakujeme za rozhovor!