Pán poslanec, premiér Fico včera uviedol, že preverí povolenie na vstup a prácu na úrade vlády pre TV Markíza, Denník N, SME a portál Aktuality. Do rozhodnutia budú neželanými hosťami na úrade vlády, podotkol. Aké očakávania spájate s týmto krokom? Znamená to, že mainstreamové médiá budú vládou bojkotované?
Je to nejaké gesto. Sú niektoré periodiká, ktoré sú extrémne tendenčné a jednostranné. Je otázne, do akej miery to budú akceptovať všetky rezorty a ministerstvá, ale Robert Fico jasne povedal, že médiá, ktoré neustále útočia, ktoré nemajú záujem o získavanie informácií, ale iba o provokácie a o dehonestáciu vlády, tak jednoducho nebudú mať prístup na tlačovky na úrade vlády. Samozrejme, že vznikla búrka okolo toho. Je to možno taká výzva tým médiám, aby prešli nejakou sebareflexiou a aby sa snažili skôr informovať občanov, než provokovať, alebo teda robiť negatívny “black PR”. Respektíve niektoré noviny sa už z médií zmenili na PR agentúry istých politických opozičných strán, nemajú s nezávislou žurnalistikou nič spoločné.
Podľa programového vyhlásenia kabinet podporí iniciatívy medzinárodného spoločenstva, vedúce k prímeriu a mierovým iniciatívam, ktoré prispejú k celoeurópskej stabilite a bezpečnosti. Môže postoj slovenskej vlády ku konfliktu na Ukrajine ovplyvniť aj názory susedných štátov, a prípadne prečo?
Myslím, že postoj Maďarska je veľmi podobný. Čo sa týka ostatných krajín Európskej únie, nastáva postupná únava z tohto konfliktu a akési vedomie, že koniec je možný iba za zeleným stolom a za rokovaním o nejakom ťažkom, ale nevyhnutnom kompromise. To je všeobecný trend, aj keď nie ešte takto deklarovaný. Európa aj Spojené štáty sú už unavené z tohto konfliktu. Vedia, že k ničomu nevedie. Vedia, že tá ohlasovaná protiofenzíva Ukrajiny hlboko nenaplnila ciele.
Ja by som parafrázoval slová bývalého ministra zahraničných vecí Českej republiky Cyrila Svobodu, ktorý povedal, že Západ si samozrejme želá víťazstvo Ukrajiny, ale ešte oveľa viacej si želá, aby sa našiel nejaký priestor na kompromis, aby sa ukončili boje a začali rokovania o mieri. Aj keď táto druhá časť vety nie je ešte oficiálna, ale sú rôzne úniky informácií. Napríklad, šéf sekretariátu generálneho tajomníka NATO Stoltenberg dal informáciu o tom, že pravdepodobne jednania budú nevyhnutné. Teraz je len otázka, či a v akom horizonte niečo také nastane. V podstate zbrojné arzenály západných štátov, presnejšie prebytočná alebo staršia technika už vlastne bola odlifrovaná na Ukrajinu.
Čo sa týka novej pomoci, schválil sa 50 miliardový balíček alebo schváli sa v EÚ. Niektoré štáty deklarujú, že tam vojenskú pomoc nebudú dávať, ale iba humanitárnu. Takisto s podstatne menším nadšením podporujú Spojené štáty Ukrajinu. Čiže tá vôľa nejako masívne pomáhať sa oslabuje a v zásade všetci chápu, že v nejakom horizonte - ja to osobne odhadujem do roka - budú musieť prísť k zastaveniu bojov a začať vyjednávať. Toto je aj pozícia vlády, že takto vidí riešenie tohto konfliktu.
Čo podľa vás znamená tvrdenie vo vyhlásení vlády o konflikte na Ukrajine, že vláda uprednostňuje mierové iniciatívy „predovšetkým na pôde Európskej únie”?
Otázkou je, kto bude tým mediátorom alebo kto bude tou neutrálnou pôdou? Ja toto vnímam skôr tak, že Slovensko spolu s možno nejakými ďalšími spojencami, napríklad Maďarskom, bude v diskusii o riešení ukrajinského konfliktu tlačiť alebo snažiť sa presvedčiť, aby aj Európska únia mala stanovisko, že jednanie o prímerí a o zastavení paľby by mali byť prioritným typom politiky.
Čo sa týka nejakého mediátora, alebo kde budú, tak zdá sa, že by to mohlo byť Turecko, pretože predchádzajúce pokusy o zastavenie bojov boli práve tam. To je vnímané oboma stranami ako nejaká kvázi neutrálna pôda. Osobne pochybujem, že Európska únia bude dávať ten formát, pretože bola príliš jednostranne orientovaná v tomto konflikte. Čiže už samotné prípadné vyjednávania budú zrejme až v nejakej takej krajine. Viem, že aj Brazília ponúkala mediáciu a ešte nejaké iné štáty, ale osobne predpokladám, že to skôr bude Turecko alebo niekto taký