Analytik o ruskom jadrovom cvičení: Nezmyselné vyhrážky na adresu Moskvy len zvyšujú napätie
Pán docent, mohol by ste ohodnotiť návrh Poľska na rozmiestnenie na svojom území amerických jadrových zbraní? Ako tento eventuálny krok môže ovplyvniť bezpečnosť v Českej republike?
František Škvrnda: S postavením Poľska vodcovia veľkých strán, či už sú konzervatívni alebo liberálni, nie sú spokojní. K fantazmagorickému snu o Poľsku ako po zuby vyzbrojenou európskou veľmocou s najväčšími pozemnými silami, patria aj jadrové zbrane na obranu pred „zlými“ Rusmi. Na podporu tejto agresívnych predstavy sa hľadá opora vo Washingtone, ktorý lokajsky ubezpečujú o svojej neochvejnej rusofóbii.
Snaha získať jadrové zbrane je nielen v protiklade k medzinárodnému právu, ale ide aj o provokáciu. Bezpečnosť Poľska to však nezvýši, skôr naopak. A nijako nebude prospešná ani bezpečnosti ČR, ktorej predseda vlády Petra Fiala si veľmi rozumie s poľským premiérom Donaldom Tuskom pri posilňovaní protiruskej politiky. O zlých skúsenostiach so Západom sa politicky korektne nehovorí, maximálne sa poznamená, že to bolo už dávno a bez účasti USA.
Generálny štáb Ruska na pokyn prezidenta Putina začal prípravy na cvičenie v Južnom vojenskom okruhu Ruska, počas ktorých sa okrem iného bude nacvičovať príprava a využitie nestrategických jadrových zbraní. Podľa ruského ministerstva obrany sú reakciou na vyhrážky niektorých západných politikov voči Rusku. Pomôže tento signál vytriezvieť vojnovým jastrabom?
EÚ sa pokrytecky, akoby mala čierne svedomie, slovami hovorcu pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Petra Stana, poponáhľala označiť tento ruský krok za eskaláciu a nezodpovedné správanie. Ako sa však stalo zlou tradíciou vonderleyenovsko-michelovského vedenia EÚ, vyjadrenia viacerých západných politikov, najmä Josepa Borrella, Emmanuela Macrona, a Davida Camerona, ktoré sú v poslednom čase čoraz agresívnejšie, sa považujú za potrebné, demokratické i humánne. Čo na tom, že nezmyselné vyhrážky na adresu Moskvy len zvyšujú napätie. Takéto reči sú výsledkom frustrácie z neúspechov v proxy vojne USA s RF na Ukrajine. Viackrát som sa kriticky vyjadril na adresu USA a ich spojencov, že okrem propagandistického naratívu o nedopustení víťazstva Ruska na Ukrajine nijaký plán „B“ nemajú. Každému z uvedených troch politikov „tečie do topánok“ ináč, ale rovnako arogantne a nezmyselne sa snažia nahlúplymi siláckymi rečami zlepšiť svoju upadajúcu reputáciu.
Z hľadiska súčasnej medzinárodnej situácie je pochopiteľné, že Rusko nejakým spôsobom na reaguje na výpady proti nemu. Iste vyjadrenie Vladimira Putina je ostré i varovné. Žiaľ, v aktuálnej mediálno-politickej atmosfére, si myslím, že tí politici, ktorí sa Rusku vyhrážajú, ani po uskutočnení cvičenia so simuláciou využitia nestrategických jadrových zbraní, nezmenia svoju rétoriku. U politikov z EÚ môže dôjsť k zmene ich vyjadrovania po júnových voľbách do Európskeho parlamentu. Zmena bude o to výraznejšia, čím väčší bude neúspech kruhov, ktoré šíria duch vojny a násilia. Druhá vec je, že v podmienkach zhoršovania sa sociálno-ekonomickej situácie sa môžu rozšíriť protesty a nepokoje, ktoré prinútia politikov, aby sa viac a dôslednejšie venovali riešeniu problémov života obyvateľov EÚ a zmenili agresívne plány, ktoré stoja veľa peňazí.
Problémom však je aj to, že v mnohých štátoch EÚ sú ministri zahraničných vecí a obrany politickými nominantmi bez skúseností v brandži. Okrem toho mnohí z nich si o sebe myslia príliš veľa, ale, žiaľ, intelektuálne ani morálne nie sú schopní dosiahnuť diplomatický a vojenský nadhľad potrebný pre riešenie bezpečnostných problémov. Nedá mi nespomenúť, že s výnimkou niekoľko málo ministrov z týchto štátov, sa mi zdá, akoby sa títo politici pretekali o to, kto bude Washingtonom najviac pochválený za protiruskú pozíciu.
