Analytik: Spojenie Bratislavy, Prahy a Budapešti rozbíja mýtus o konsenze EÚ v podpore Ukrajiny
Podľa časopisu Politico maďarský premiér Viktor Orbán hodlá spojiť sily s Andrejom Babišom, ktorého strana vyhrala parlamentné voľby v ČR, a so slovenským premiérom Robertom Ficom, aby vytvorili alianciu štátov skeptických voči Ukrajine. Ako hodnotíte potenciál tohto bloku?
Obyvatelia viacerých štátov EÚ sú nespokojní s politikou svojich vlád pri podpore Ukrajiny, najmä pri dodávaní zbraní. Sú za tým predovšetkým sociálno-ekonomické príčiny, ale má to aj politické a bezpečnostné súvislosti. Vlády štátov EÚ sa pri podpore Ukrajiny správajú rozlične, ale máloktorá berie do úvahy názory obyvateľstva.
Zjednodušene možno uviesť až päť prístupov k podpore Ukrajiny. Paradoxné i iracionálne je, že nejde tak ani o pomoc Ukrajine, ktorá vojenské víťazstvo nemôže dosiahnuť, ale chce sa škodiť Rusku. Prvý prístup je patologicky rusofóbny (Poľsko a pobaltské štáty). Druhý prístup má silne rusofóbny charakter a vychádza najmä z minulého velikášstva (Nemecko a Francúzsko). Tretí prístup má tiež prvky rusofóbie, ktorá pochádza z čias bipolarity (napr. Španielsko, Dánsko, Belgicko, Holandsko). Štvrtý prístup súvisí so submisívnosťou menších, najmä postsocialistických, štátov (Slovinsko, Chorvátsko, Bulharsko a i.). Piaty prístup, ku ktorému treba aj politická odvaha, odmieta štátne dodávky zbraní. Iniciovala to maďarská vláda, ku ktorej sa pridala aj vláda SR a uvažuje o tom aj dezignovaný český premiér Andrej Babiš.
Potenciál tohto bloku, ktorý je na prvý pohľad úzky len v oblasti štátnych dodávok zbraní, je zatiaľ najmä v tom, že rozbíja mýtus o konsenze EÚ pri podpore Ukrajiny. Brusel sa ho bojí najmä preto, že sa k nemu môžu pridať aj ďalšie štáty a rozšíriť sa aj na finančnú a ekonomickú oblasť.
Môžu sa k tomuto bloku časom pridať ďalšie krajiny mimo V4?
K tejto potenciálnej spolupráci (uvidíme, ako sa uvedie v programovom prehlásení vlády ČR) sa môžu časom pripojiť aj ďalšie, najmä menšie, štáty. Ide predovšetkým o Chorvátsko a Slovinsko, v ktorých sú rôzne prejavy nespokojnosti s militarizáciou a s vojenskou podporou Ukrajiny nielen medzi obyvateľstvom, ale aj v politických stranách.
Inou otázkou je, či tento blok Bratislavy, Prahy a Budapešti môže začať spolupracovať s neutrálnymi štátmi EÚ, najmä s Rakúskom a Írskom, ktoré majú k podpore Ukrajiny „vlažný“ postoj. Ak sa od odmietania vojenskej podpory prejde aj k širším politickým a ekonomickým krokom, Bruselu to spôsobí nové vážne problémy.
Andrej Babiš po víťazstve vo voľbách vyhlásil, že nepošle zo štátneho rozpočtu na zbrane Ukrajine už ani korunu, ale zároveň nie je proti vývozu zbraní na Ukrajinu súkromnými zbrojárskymi spoločnosťami. V čom sa jeho prístup zhoduje a líši od prístupu k konfliktu Roberta Fica a Viktora Orbána?
Postoje Roberta Fica a Viktora Orbána k dodávkam zbraní na Ukrajinu nie sú úplne rovnaké. Žiaľ, v kapitalistickej spoločnosti neoliberálneho charakteru, ktorú ovládajú veľké spoločnosti, neraz aj nadnárodné, štát len s ťažkosťami môže brániť ich aktivitám aj v oblasti zbrojného exportu. Snahy obmedziť ich by ihneď vyvolali vlnu nátlaku pod rúškom obmedzovania slobody podnikania.
V prípade Ukrajiny to však je pokrytecké, lebo sa porušuje nepísaná zásada medzinárodnej bezpečnostnej politiky (i OSN) o nedodávaní zbraní do konfliktných regiónov, čo však západná rusofóbia nerešpektuje. A zarába na tom aj nepodarený mierotvorca, veľkohubý Donald Trump, ktorý pri úchylné túžbe za ziskom nechce priznať, že ide o krvavé peniaze.
Ani Andrej Babiš sa nemôže postaviť proti vývozu zbraní na Ukrajinu súkromnými zbrojárskymi spoločnosťami. V ČR je viacero veľkých súkromných spoločností, ktoré vyrábajú zbrane, a ich vývoz nemožno len tak jednoducho obmedziť. Spomeniem len CSG (Czehslovak Group), ktorá pôsobí aj na Slovensku. Maďarsko je iný prípad, lebo z historických príčin nemá väčšie súkromné zbrojárske spoločnosti.
Ďakujeme za rozhovor!
