Bekmatov o atentáte na Fica: Sfanatizovanie nie je záležitosťou len jedného osamelého vlka
Prečo sa za každú cenu mainstream snaží nájsť ruskú stopu? NeČT24 na túto otázku odpovedá kandidát do Európskeho parlamentu za stranu Socialisti.sk Artur Bekmatov.
Bekmatov: Médiá sú jedným z táborov, ktoré nesú diel zodpovednosti za to, v akom stave je spoločnosť. A, žiaľ, z uplynulých 48 hodín nevidím dostatočnú mieru sebareflexie. Snahu stotožniť páchateľa s táborom názorových oponentov vnímam čiastočne ako pokus o vyvinenie sa, ale čiastočne to pripisujem aj diletantstvu, ktorým slovenská žurnalistika dlhodobo trpí. Skutočne totiž stačilo ísť trochu viac do hĺbky a bolo možné čitateľovi poskytnúť pravdivejší obraz o páchateľovi.
O čom podľa Vás svedčia reakcie užívateľov sociálnych sietí, v ktorých niektorí ľudia schvaľovali útok na premiéra Fica a ľutovali, že ho prežil?
Je to dôkaz toho, že slovenská spoločnosť je extrémne polarizovaná, je v nej pretlak nenávisti, agresivity, ktoré sú podnecované dlhodobým bičovaním vášní a hystériou v politike – najmä v kampaniach. Pričom nemalý diel viny nenesú len politickí aktéri, ale aj médiá, ktoré na seba vzali úlohu politického aktivizmu. Ľudia, ktorí bez zábran na sociálnych sieťach schvaľovali atentát na premiéra Fica odhaľujú, že sfanatizovanie nie je záležitosťou len jedného osamelého vlka, ale je to hlbší problém, ktorému Slovensko bude čeliť.
Zástupcovia opozičných strán, najmä Progresívneho Slovenska, hneď popreli, že páchateľ je príslušníkom ich strany. Napriek tomu vo veľkej miere prezentuje ich názory , čo potvrdzuje aj video z aprílového protestu, na ktorom sa útočník zúčastnil. Aký vplyv môže celý prípad mať na slovenskú opozíciu počas blížiacich sa volieb do Európskeho parlamentu?
Veľmi by som si želal, aby táto nešťastná udalosť mala dopad nielen na opozíciu, ale na celú politickú scénu a verejný život – v podobe reštartu spôsobov, akými sa vedie verejná diskusia a politické súperenie. Dosluhujúca prezidentka a novozvolený prezident niekoľko hodín po atentáte ukázali cestu k takémuto reštartu. Žiaľ, reakcie niektorých politikov, strán, novinárov a médií ukazujú, že sebareflexia nebude ani po tak závažnej udalosti samozrejmosťou. Keďže aj predvolebný súboj o miesta v europarlamente bol postavený mimoriadne konfrontačne, dá sa predpokladať, že pozastavenie kampane, ku ktorému dospeli relevantné politické strany, spôsobí pokojnejší finiš. Zásadné zmeny na výsledkoch však neočakávam. Žiadny z táborov si totižto verejne nepriznáva svoj podiel na vzniknutej situácii a skôr prevláda snaha ukazovať prstom na ostatných.
