Expert: Elektrina z Mochoviec sa má využívať v prospech ekonomiky Slovenska, nie ako vývozný artikel
Pán Sušarský, aký význam má spustenie štvrtého bloku atómovej elektrárne Mochovce pre slovenské hospodárstvo a energetickú bezpečnosť?
Význam to má veľký, pretože krajina, ktorá dokáže zabezpečiť dostatok vlastnej elektrickej energie, získava zásadnú strategickú výhodu a výrazne posilňuje svoju suverenitu. Slovensko sa vďaka Mochovciam stáva jednou z energeticky najlepšie zabezpečených krajín regiónu.
Nový blok s výkonom 471 MW dokáže po dosiahnutí plnej prevádzky pokryť približne 13 % našej ročnej spotreby elektriny. Jadrová energetika pritom zabezpečuje stabilnú výrobu nezávislú od počasia a vytvára predpoklady pre dlhodobú energetickú bezpečnosť.
Z národohospodárskeho hľadiska však nejde iba o dostatok elektriny. Ide o strategický nástroj na ďalší rozvoj a posilnenie konkurencieschopnosti slovenského priemyslu, prilákanie investícií a možný rast životnej úrovne.
Premiér Robert Fico oznámil, že od budúceho roka môže Slovensko vyvážať 400 až 500 MW. Čo si o tejto perspektíve myslíte?
Vyvážať elektrinu je možné a v určitom rozsahu aj správne. Z národohospodárskeho hľadiska je však oveľa výhodnejšie využiť ju doma na výrobu tovarov a služieb s vysokou pridanou hodnotou.
Mochovce nám dávajú historickú šancu. Vyrábame elektrinu relatívne lacno a stabilne. Problém je, že koncové ceny pre slovenský priemysel ostávajú vysoké – sieťové poplatky, regulácia a nastavenie trhu spôsobujú, že fabriky platia podstatne viac, než by zodpovedalo nákladom na výrobu. Výsledkom je absurdná situácia: máme vlastnú lacnú elektrinu, no priemysel ju nedokáže konkurencieschopne využívať a radšej ju vyvážame.
Preto by prioritou štátu nemalo byť len „exportovať prebytok“, ale vytvoriť podmienky, aby sa oplatilo vyrábať na Slovensku. Export elektriny by byť len doplnkom, nie našou hlavnou ambíciou.
Ktoré krajiny a priemyselné odvetvia by mohli slovenskú elektrinu využiť?
Najväčším a najvýhodnejším odberateľom musí byť predovšetkým slovenský priemysel.
Prípad Slovalca jasne ukazuje, čo sa stane, keď máme dostatok vyrobenej elektriny, ale koncová cena pre energeticky náročné odvetvia je neúnosná. Nie je hospodársky rozumné vyrábať lacno a potom strácať výrobu kvôli vysokým sieťovým poplatkom a neprimeranej regulácii.
Susedné krajiny (Maďarsko, Česko, Poľsko) môžu byť odberateľmi prebytku, no rozhodujúca musí byť otázka: koľko z tejto elektriny dokážeme zhodnotiť doma. To si vyžaduje rozumnú energetickú reguláciu, konkurencieschopné sieťové poplatky a dlhodobé kontrakty pre priemysel. Inak len predávame surovinu a zostávame montážnou dielňou.
Stáva sa Slovensko vďaka tomu zaujímavejšou krajinou pre investície a nové podnikanie?
Energetická sebestačnosť je silná konkurenčná výhoda, ale sama o sebe investorov nepriláka.
Investor sa rozhoduje podľa koncovej ceny elektriny, predvídateľnosti a celkového podnikateľského prostredia. Ak budeme mať lacnú výrobu a zároveň drahú elektrinu pre priemysel, výhoda sa stratí.
Štát by mal dokončenie Mochoviec využiť ako impulz na novú priemyselnú stratégiu. Nestačí vyrábať dostatok elektriny. Musíme zabezpečiť, aby sa oplatilo vyrábať na Slovensku – v strojárstve, elektrotechnike, automatizácii, dátových centrách aj energeticky náročných výrobách s vysokou pridanou hodnotou. To je cesta k skutočnej suverenite: nie predávať elektrinu von, ale využiť ju na posilnenie vlastnej ekonomiky.
Ako je Slovensko na tom s výrobou jadrovej elektriny v porovnaní s Českou republikou?
Slovensko aj Česko patria medzi svetovú špičku vo využívaní jadrovej energetiky. Po plnom nábehu Mochoviec budeme z jadra vyrábať takmer tri štvrtiny elektriny, čím sa staneme svetovým lídrom, zatiaľ čo Česká republika (pri väčšej ekonomike) necelú polovicu.
Obe krajiny majú šesť jadrových blokov a silnú východiskovú pozíciu. Podstatné je však to, ako s touto dobrou pozíciou ďalej naložíme.
Objektívnym meradlom úspechu by nemal byť len počet reaktorov ani objem vyvezenej elektriny. Skutočným meradlom úspechu z hľadiska národného hospodárstva je silný domáci priemysel, ktorý túto elektrinu dokáže zhodnotiť a rast životnej úrovne občanov. Ak budeme mať lacnú výrobu a zároveň vysoké koncové ceny, ktoré dusia náš priemysel, zmysel našej výhody sa stráca.
Energetická suverenita má skutočný zmysel len vtedy, ak ju premeníme na čo najväčšiu hospodársku suverenitu. To je línia, ktorú naše hnutie Republika presadzuje: vlastné zdroje využívať predovšetkým v prospech vlastnej ekonomiky a občanov, nie ako jednoduchý vývozný artikel.
Ďakujeme za rozhovor!
