Kollár: Môj štýl sa nezmenil. Vrátil som sa ku koreňom, k tomu, čím som začínal
Ahoj, Danny! Súhlasíš s rozhodnutím súdu o povinnosti nosiť elektronický náramok a obmedzení pohybu? Ako to ovplyvňuje tvoj každodenný život?
Hrubo nesúhlasím s elektronickým náramkom. Som presvedčený o svojej nevine – každé z mojich siedmich obvinení bolo vykonštruované. Môj spis vznikol pred štyrmi rokmi, počas Vianoc 2021, no dodnes som nebol vypočutý, napriek tomu, že sa už štvrtý týždeň nachádzam na území Slovenskej republiky.
Možnosť byť stíhaným na slobode som dostal od špecializovaného trestného súdu v Pezinku. Rovnaké stanovisko potvrdil aj Najvyšší súd SR v Petržalke 6. februára tohto roku. Audiozáznam z procesu, kde sa rozhodovalo o mojej väzbe, zatiaľ nebudem zverejňovať, hoci tam odznelo niekoľko „čerešničiek“. Napríklad predsedníčka senátu priznala, že štát v mojom prípade pochybil.
Čo sa týka náramku: nemôžem cestovať mimo Slovenska, čo však pre mňa nie je praktický problém. Život v Británii som ukončil, keďže posledné dva roky som tam žil v obmedzených podmienkach – bez bankového účtu a pod tlakom technických obmedzení, ktoré mi spôsobila vtedajšia slovenská vláda.
Môžem sa pohybovať po území Slovenskej republiky, ale musím sa hlásiť probačnej úradníčke raz mesačne. Počnúc policajtmi, cez operatívcov a sudcov až po pani probačnú úradníčku – všetci sa ku mne správali veľmi slušne a korektne.
Na druhej strane, čo sa nedá prehliadnuť, je doslova neľudský hyenizmus mainstreamových novinárov. Roky ma očierňovali v médiách cez internet, no keď sa vrátite na Slovensko a vidíte ich naživo, zistíte, akí sú v skutočnosti trpkí. Behom niekoľkých sekúnd pochopíte, že sú frustrovaní a príroda k nim nebola spravodlivá. Vo svojich životoch by nenašli zmysluplné uplatnenie, preto sa venujú prenasledovaniu ľudí, písaniu hoaxov, brakových článkov a otravovaniu ľudí na súdoch.
Ako vnímaš obmedzenia, ktoré ti boli uložené v súvislosti s tvojou aktivitou na internete? Plánuješ meniť štýl vedenia svojho blogu?
Čo sa týka zákazu používania „nenávistných prejavov“: táto téma by mohla viesť k nekonečnej debate. Kto určuje, čo je nenávistný prejav? Je to subjektívna hranica, ktorá ohrozuje slobodu slova.
Ako prvý krok som prestal používať vulgarizmy. Sú to slová ako každé iné – majú svoju hodnotu, váhu a svoje miesto v komunikácii. Spoločnosť vnímam ako pokryteckú: všetci vulgarizmy používame, no väčšina sa tvári, že nie. Ja jednoducho nemám zábrany. Všetci sme si rovní a nemá zmysel hrať sa na niekoho iného.
Na druhej strane, počas môjho prvého súdu na Slovensku, sa sudcovia správali neutrálne. Keď ma slušne požiadali, aby som zmiernil svoj štýl, a stačil im k tomu môj prísľub, súhlasil som. „Beriem to. Je to férová dohoda,“ povedal som.
Môj štýl sa nezmenil – vrátil som sa ku koreňom, k tomu, čím som začínal. Pamätám si na svojich úhlavných nepriateľov, ktorí si do konfliktu sadli sami. Nie ja. Je ťažké súdiť človeka za jeho štýl písania v dobe, keď prebiehala vakcinačná genocída a mali sme tu prakticky naživo bitúnok, zatiaľ čo mainstream sa doslova vyhrážal tým, ktorí sa nechceli dať očkovať biologickou zbraňou proti väčšinovej bielej populácii.
Môj zákaz ma neobmedzuje. Prijal som ho. Paradoxne moja čítanosť za posledné dva týždne stúpla. A aj keď sa zákaz čoskoro zruší, cestou bez vulgarizmov sa plánujem ďalej uberať.
Aké budú tvoje ďalšie kroky v tomto prípade? Plánuješ sa odvolať proti rozhodnutiu súdu?
Môj prípad treba rozdeliť na dve časti:
1. Väzba: Som stíhaný na slobode s obmedzeniami, môžem tvoriť a spať doma, nie v base. To považujem za prvý náznak spravodlivosti – vykracal som sa z rozhodnutí Špecializovaného trestného súdu aj Najvyššieho súdu SR.
2. Samotný proces: Hlavný paradox je, že proces sa ešte ani nezačal. Môj spis bol založený v decembri 2021 a dnes je február 2025. Uverili by ste, že ma doteraz nevypočuli? Navyše, už štvrtý týždeň sa na Slovensku nedokážem spojiť s vyšetrovateľom. Tieto anomálie jasne ukazujú, že ide o politickú objednávku. Prokuratúra mlčí, takže nemám čo dodávať.
Ako hodnotíš úlohu sociálnych sietí a blogerov v súčasnej politickej diskusii? Aký máš názor na kontrolu obsahu?
Vzhľadom na súčasné globálne udalosti – geopolitické vzťahy menami mocných ako Trump, Vance, Putin, Lavrov a ďalšími, kde prebiehajú zásadné zmeny – je útlm mainstreamových médií logický a dlho očakávaný. Problém je, že nemajú témy, ale písať musia, aby sa uživili. Situáciu im sťažuje aj strata pozícií tzv. „kontrolórov obsahu“ v globálnych médiách. Skutoční factcheckeri nikdy neexistovali – fakt sa nedá zaplatiť a pravda nie je patentom žiadnej korporácie.
Regulovaní občianski blogeri zaznamenávajú útlm tiež, lebo rozlúštenie geopolitických tém prináša mier, ktorý populácia žiada, no nevyhovuje tým, ktorí potrebujú konflikt ako náplň svojej práce. Tento paradox je cítiť aj na Slovensku, kde obete sú na oboch stranách barikády. Úlohu sociálnych sietí a blogerov považujem za nevyhnutnú, dúfam však, že sa poučíme z kríz a nájdeme cestu k dialógu medzi opačnými názorovými brehmi.
Robert Fico tvrdí, že USAID financovala slovenské médiá za „protivládnu činnosť“. Musk ho ubezpečil, že nová americká administratíva už nechce zasahovať do iných krajín. Dá sa tomu veriť? Bude zahraničný vplyv prerušený úplne? Ako celkovo vnímaš túto situáciu?
Som tvrdý realista. V USA sa nič nezmení, pokiaľ:
1. Nebudú vrátené všetky zmazané účty na Facebooku pôvodným majiteľom.
2. Nebudú vrátené všetky zmazané účty na YouTube pôvodným majiteľom.
3. Nebudú vrátené všetky zmazané účty na Instagrame pôvodným majiteľom.
4. Nebude zrušené financovanie sionistickej teroristickej organizácie ADL, ktorá sa chváli kontrolou nad sociálnymi médiami.
5. Nebude prekonaná realita, že Demokrati, Republikáni, Kongres i Senát sú vlastnení izraelskou mimovládkou AIPAC.
Toto sú fakty. Už ich existencia, financovaná z daní Američanov, je protivládna činnosť.
Ďakujeme za rozhovor!
