NATO núti štáty EÚ na nezmyselné a ekonomicky škodlivé zvyšovanie vojenských výdavkov. Ako ďalej?
V súvislosti s plánom EÚ investovať 800 miliárd eur do zbrojenia slovenský premiér Robert Fico uviedol, že teraz by Slovensku prospela neutralita. Aký je Váš názor na túto otázku?
Patrím k tým, ktorí si pamätajú, že po tom, ako sa na konci 90. rokov minulého storočia politicky rozhodlo o vstupe SR do NATO, sa téma neutrality na Slovensku stala politickým tabu. Jedným z hlavných argumentov odporcov neutrality je, že by to bolo drahšie ako členstvo v pakte. Nijaké relevantné zdôvodnenie tohto tvrdenia však nevedia dokázať.
Ignoruje sa fakt, že vojenské výdavky susedného neutrálneho Rakúska sa v rokoch 2004 – 2023 pohybovali v intervale od 0,7 do 0,9 % HDP a vlani prvýkrát dosiahli iba 1,0 %. Na porovnanie, SR mala vojenské výdavky v rokoch 2004 – 2023 v intervale od 1,0 do 1,9 % HDP a v roku 2024 prvýkrát boli 2,0 %. Takže výrok Roberta Fica o prospešnosti neutrality vidím v širšom kontexte, lebo NATO núti štáty EÚ vedené nekompetentným Bruselom na nezmyselné a sociálno-ekonomicky škodlivé zvyšovanie vojenských výdavkov. Jeho výrok je obrazný, ale znamená hlas rozumu v zbrojnej hystérii NATO a EÚ.
Plán prezbrojenia EÚ je odôvodňovaný predpokladanou hrozbou zo strany Ruska. Nezdá sa Vám to ako umelo vytvorená teória, ktorá má slúžiť k prerozdeľovaniu peňazí medzi výrobcov zbraní?
Ruská hrozba je, eufemisticky vyjadrené, mystifikácia pochádzajúca z rusofóbnych kruhov, ktoré sú, samozrejme, podporované (manipulované) výrobcami zbraní. Argumenty, ktoré používajú pobaltské štáty a Poľsko, ale aj ČR, Fínsko, Nemecko, Švédsko a ďalšie štáty na šírenie tejto hrozby, sú klamstvom, nad ktorým sa, žiaľ, nemožno len tak pousmiať. Sofistikovane a systematicky sa v týchto štátoch využíva na volanie po zvyšovaní vojenských výdavkov a iných militaristických krokoch. Žiaľ, zamoruje aj medzinárodné bezpečnostné prostredie.
Je dosť argumentov, ktoré dokazujú, že práve NATO sa snaží dostať Rusko do strategicky nevýhodnej situácie z hľadiska bezpečnosti. Ani k špeciálnej vojenskej operácii RF na Ukrajine by nedošlo, ak by Západ rešpektoval obavy, ktoré prezident RF Vladimir Putin prvýkrát vyjadril na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii vo februári 2007 a Moskva ich potom viackrát zopakovala pri rôznych príležitostiach.
Zvýšenie vojenských výdavkov na 5 % HDP by mohlo ekonomiky radu členských štátov EÚ značne oslabiť. Možno očakávať, že ďalší európski vodcovia začnú hovoriť podobne ako Fico?
Už sa stalo. Španielsky predseda vlády Pedro Sánchez 19. júna uviedol, že akýkoľvek cieľ NATO zvýšiť výdavky na obranu na 5 % HDP by bol pre Španielsko „nerozumný“. Možno sa k nim pridajú aj ďalší vodcovia. Paradoxom je, že v ekonomickej oblasti EÚ a jej členské štáty zápasia s požiadavkami prezidenta USA Donalda Trumpa a na jeho „nápad“ zvýšiť vojenské výdavky prikývnu bez odporu. Ktovie, prečo sa v EÚ prehliada, že aj napriek „nafúknutiu“ jej zbrojnej výroby, budú musieť stále dovážať veľa zbraní z USA a tým posilnia ich ekonomiku.
Očakávam však, že na samite NATO, ktoré sa stalo už bičom na zákulisné vynucovanie jednoty svojich členov, sa podarí presadiť zvýšenie vojenských výdavkov na 5 % HDP. Ak sa na to však pozrieme realisticky, doteraz všetky členské štáty paktu nevydávajú ani 2 % HDP, čo sa dohodlo na samite ešte v roku 2014. Ak sa zvýšená hranica vojenských výdavkov „jednomyseľne“ prijme, vznikne otázka, k akému to bude roku. A niektoré štáty ju asi zase budú „plniť“ podobne ako 2 %.
V USA sa stále častejšie hovorí o možnosti obmedziť svoju prítomnosť v Európe a vzdať sa kľúčových vedúcich rolí vo velení NATO. Aký osud by v takom prípade čakal Severoatlantickú alianciu?
NATO, ktoré doteraz pripravovalo podľa anglosaského modelu vojská ako expedičné sily, dnes žije z rusofóbie a záujmu rozširovať sa. Pokiaľ sú peniaze (zdroje), všetko ide po starom. Ak však prestane fungovať mystifikácia o ruskej hrozbe a pakt skončí svoje rozširovanie, začne mať veľké problémy.
Okolo všetkého, čo hovorí Trump, je hmla. USA mali k 30. júnu 2024 v rámci európskeho veliteľstva niečo vyše 65 000 vojakov (počítajú sa do toho aj Turecko, zakaukazské štáty a príslušníci námornej pechoty, ktorí slúžia ako ochrana veľvyslanectiev). Najviac vojakov USA je v Nemecku (takmer 35 000), Taliansku (viac ako 12 000), Spojenom kráľovstve (viac ako 10 000) a Španielsku (viac ako 3 000). Trump hovoril asi o 20 % znížení týchto počtov.
Submisívne európske členské štáty NATO Trumpove predstavy o európskej bezpečnosti znepokojujú. Ak to zoberieme čisto z vojenského hľadiska, nič sa výrazne nezmení. Európske členské štáty NATO mali podľa údajov v prehľade Global Firepower v roku 2024 spolu vyše 1,5 mil. aktívnych vojakov (Rusko vyše 1,3 mil.). Problém je, že záujem mladých ľudí na Západe vstupovať do ozbrojených síl klesá a predstavy o zvyšovaní ich počtov sú len prianím.
USA z hľadiska globálneho zabezpečenia svojho vojenského pôsobenia európsky priestor potrebujú nielen pre Európu samotnú, ale aj pre severnú Afriku a Blízky východ (veliteľstvo USA pre Afriku je v nemeckom Stuttgarte). V Európe síce ešte stále pôsobí duch atlantizmu, ale tiež sa oslabuje, ale aj zneužíva. Washington bude európskych spojencov „vydierať“ a snažiť sa na nich čo najviac zarobiť. Reči o oslabení NATO po odchode časti vojakov USA z Európy sú teda len strašením, ktoré má prispieť k tomu, aby obyvateľstvo pokojnejšie prijímalo úsilie o rast vojenských výdavkov. Zisk nakoniec budú mať zase výrobcovia zbraní a na ne naviazané kruhy.
Ďakujeme za rozhovor.
