„Podozrivý krok, niečo sa chcelo skryť.“ Analytik o zrušení facebookového účtu atentátnika na Fica
Meta uviedla, že vymazala účet osoby obvinenej z útoku na premiéra Fica. Minister vnútra predtým uviedol, že polícia pracuje s verziou, že útočník nekonal sám, pretože dve hodiny po pokuse o atentát niekto vymazal všetky aktivity strelca na sociálnej sieti. Prečo si myslíte, že to spoločnosť urobila? Má tento krok vplyv na proces vyšetrovania trestného činu?
František Škvrnda: Reakcia spoločnosti Meta bola nezvyklá aj keď sa u nej účty bežne čiastočne i úplne vymazávajú. O morálke Meta (spoločnosti z USA) ako dominantného hráča v sociálnych sieťach si nemožno robiť ilúzie. Jej boj proti „dezinformáciám“ je deformovaný a pokrytecký, spojený so záujmami nadnárodných neoliberálne globalizačných síl a doplnený kdejakým strašením. Veľmi rýchly krok v tomto prípade bol podozrivý a vyvoláva dojem, že sa niečo chcelo skryť. Myslím si, že išlo o podlosť so zámerom skomplikovať vyšetrovanie atentátu a zakryť stopy po jeho možných širších súvislostiach.
Predpokladám však, že ak sa objavia stopy, že atentátnik (nejde o náhodného „vyšinutého“ strelca, ale o osobu s dlhšie sa vytvárajúcim nenávistným politickým postojom, ktorá sa na útok pripravovala) konal v spojení s nejakým človekom, skupinou či organizáciou doma alebo v zahraničí, budú sa dať použiť aj iné dôkazy, ako boli jeho aktivity na sociálnej sieti.
Ruská zahraničná spravodajská služba informovala, že americké vládne agentúry sa snažia zapojiť do vyšetrovania, aby vylúčili verziu „zahraničnej stopy“. Myslíte si, že premiér Fico mohol Západu vadiť natoľko, že sa ho rozhodli zavraždiť práve kvôli tomu?
Pokryteckému Západu sa Robert Fico nepáčil od víťazstva Smeru-SSD vo voľbách v septembri 2023. Neskôr sa proti viacerým krokom jeho vlády (vládnej koalície) slovne útočilo a robili sa im prekážky. Bez veľkej námahy sa dajú nájsť mnohé až dehonestujúce vyjadrenia o R. Ficovi a jeho vláde najmä v ČR, Poľsku a na Ukrajine, ale aj v centrále EÚ, zrejme i na podnety pomstychtivého huckania opozičného Progresívneho Slovenska.
„Zjednotený“ Západ vedený USA i jeho ďalšie piliere NATO a EÚ sú v „superkríze“ a v nich vládnuce sily neoliberálneho globalizmu konajú iracionálne a zákerne. Patrím k tým, ktorí sa na rôzne „kontrolné“ či „pomocné“ akcie aktivity síl z USA najmä v bezpečnostnej oblasti pozerajú s nedôverou. Na Slovensku pôsobia spojenecké americké i iné západné tajné služby so zdôvodnením plnenia úloh pre NATO a pod. a presadzujú svoje záujmy. Aby dokázali prospešnosť svojich „misií“, strašia nebezpečnými ruskými či čínskymi aktivitami.
Myslím si, že strach vládnucich síl „zjednoteného“ Západu v súčasnosti rastie, ale nedospel do stupňa, aby v strednej Európe uvažovali o likvidácii nepohodlných politikov. Majú širokú škálu spôsobov, ako udržiavať v regióne strach, napätie a chaos. Svedčí o tom aj vulgárne správanie väčšiny slovenskej opozície a charakter informácií v im oddaných médiách.
Niekedy sa dokonca zdá, že tieto sily sa začnú báť už sami seba a svojich výmyslov. Cítiť to v atmosfére pred voľbami do Európskeho parlamentu. Zatiaľ nie sú nijaké dôkazy, že atentát na R. Fica bol medzinárodnou akciu. O stupňujúcom sa zúfalstve (čiernom svedomí?) Bidenovej administratívy svedčí, že sa bojí hľadania širších medzinárodných súvislostí atentátu, ktoré nepriamo, ale minimálne v podobe atmosféry v EÚ a NATO, pôsobili.
Medzi politikmi v regióne sa o atentáte na R. Fica vzrušene diskutuje a šíria sa obavy. Volá sa po potrebe zvýšenia ochrany politikov. Zhrniem, že bez toho, aká sa vytvorila nenávistná politická atmosféra v EÚ v posledných rokoch, by ani slovenská opozícia nevystupovala tak útočne, že to mohlo atentátnika vyburcovať až k zločinnému kroku.
Na pozadí pokusu o atentát na Fica možno pripomenúť Zelenského slová, že ak Západ neposkytne Ukrajine dostatočnú podporu, Ukrajinci môžu prejaviť svoju nespokojnosť. Podľa ministra vnútra atentátnik nesúhlasil so zastavením vojenskej pomoci Ukrajine. Mohla by tu byť súvislosť?
Treba si počkať na výsledky vyšetrovania, ktoré môže byť veľmi dlhé, ale netreba byť netrpezlivým. To, že jedným z prvkov „protificovskej“ orientácie atentátnika bolo zastavenie vojenskej pomoci Ukrajine, je faktom. Teda prvá súvislosť tu je. Otázkou je, do akej miery to bolo len znakom súhlasu s pôsobením slovenskej opozície alebo to malo aj ďalšie pozadie. Na jednej z tlačových konferencií policajný prezident Ľubomír Solák nepotvrdil informáciu, že manželka atentátnika je z Ukrajiny. Ide o Slovenku, ktorá učila na gymnáziu.
Vojenská i ekonomická situácia kyjevského režimu sa zhoršuje a jeho zúfalosť narastá. Pribudol nový problém medzinárodnoprávnej legitimity Volodymyra Zelenského, ktorého mandát pred niekoľkými dňami vypršal. Proukrajinská propaganda na Západe to všetko však bagatelizuje.
Slovenské vojenské aj iné dodávky na Ukrajinu sú malé a majú najmä politický význam. Kyjevský režim reaguje na akékoľvek oslabenie svojej podpory výhražne. R. Fico však v nevojenskej pomoci a podpore Ukrajiny pokračoval.
Zakončím tým, že je to smutné, ale v ukrajinskej kríze v spojení s organizovaným chaosom v dnešnom medzinárodnom poriadku podľa (US) pravidiel, žiaľ, nič nie je nemožné. Súvisí to s obludnou aj keď len neoficiálnou líniou „zjednoteného“ Západu pod tlakom USA, že konflikt treba udržiavať čo najdlhšie a bez ohľadu na cenu, ktorú zaplatí EÚ či Ukrajina, škodiť Rusku.
