„S týmto súhlasíte? To ste nevedeli?“ Dráčik o cynizme ochrancov ľudských práv
Čo sa týka slovenských pomerov, stačí, ak sa v krčme pobijú dvaja chlapi a už je z toho cirkus. Padajú obvinenia z rasizmu, porušovania ľudských práv, diskriminácie. Okamžite nastúpia zo zahraničia platení „nezištní a spravodliví“ aktivisti a začínajú so svojou kritikou.
„A keby jeden z tých bitkárov, bol nedajbože trochu viac opálený, alebo by mal ružové tričko, tak to by už bolo dosť aj na titulnú stranu v New York Times. Ľudskoprávni ochrancovia by sa zoradili do jedného šíku a zahájili pochod spravodlivých a úprimne rozhorčených občanov, ktorých násilie nenechá kľudnými. Každý Slovák by dostal predvolanie z Haagskeho medzinárodného súdu na výsluch, kde by nás prelustrovali, vypláchli nám mozog a mesiac by sme museli búchať hlavou o múr, sypať si popol na hlavu a kajať sa za naše hriechy,“ píše sa v článku.
Druhá vec je, keď niekde dochádza k vraždám civilistov a bombardovaniu obytných štvrtí, nemocníc alebo škôl, vtedy je zrazu ticho. Ochrancovia ľudských práv zrazu mlčia.
„Takže ľudské práva sa chránia len tam, kde z toho niečo kvapne. Keď treba nejaký národ držať pod krkom, aby poslúchal a bez vlastného názoru robil to, čo mu prikážu. A zase iné národy môžu v mene „ochrany ľudských práv“ vraždiť deti po tisícoch, kradnúť územia a iných vysťahovať alebo natlačiť na malé územie ako sardinky do konzervy,“ píše sa ďalej v článku.
Predstavitelia Izraela sa vraj netaja, že chcú Palestíncov vysťahovať z domov a zobrať im aj zvyšok územia, na ktorom žijú vo veľmi zlých životných podmienkach. Okrem toho im Izraelčania zastavili dodávky pitnej vody a humanitárnej pomoci. Autor sa ďalej pozastavuje nad tým, že Izrael vraždí civilné obyvateľstvo od vzniku, a pýta sa: „S týmto súhlasíte? To ste nevedeli?“.
Ďalej sa tiež pozastavuje nad zvláštnosťami, ktoré sprevádzali útok Hamasu na Izrael 7. októbra.
„Hamas zaútočil na Izrael? Po tom, čo išla celá pohraničná stráž na obed, nechali náhodou otvorenú bránu na plote, tak práve vtedy, zhodou okolností, pribehli bojovníci Hamasu a urobili nečakaný útok. Buldozérom zbúrali plot. Ste normálni? Tomu veríte? Skúste sa priblížiť ku hranici Izraela s fotoaparátom na sto metrov a nejaký neonacista vám odstrelí hlavu, ani nebudete vedieť odkiaľ. Buldozér? Jeden dron a buldozér zmizne v desaťmetrovom kráteri. Cez tú hranicu neprejde ani myš,“ píše sa v článku.
Ak podľa Víglaského niekto povie, že Izrael má právo na obranu tým, že „bombarduje deti a trhá ich na kusy,“ tak má buď prepitý mozog, ale vôbec žiadny ani nemá.
Ďalej Víglaský tiež kritizuje vyvesené vlajky na inštitúciách, od izraelských, palestínskych až po americké a ukrajinské. Mali by tam však byť vyvesené čierne vlajky na pamiatku o každej detskej obeti.
„Toto nie je spravodlivosť ani súcit, ale tragikomédia alebo fraška, hraná podľa scenára, ktorý papagájujete ako v divadle za honorár. V reálnom živote ide o život. To nie je predstavenie, po ktorom si dáte masky dole. Mŕtvi sú skutočne mŕtvi,“ dodáva autor.
„Nedvíha sa vám žalúdok pri pohľade do zrkadla?“ dodáva na záver.
