Uhrík o summite vo Švajčiarsku: Okrúhly stôl s vylúčením jednej z krajín mírovemu riešeniu nepomôže
Pán predseda, koncom minulého týždňa ste sa zúčastnili Dní mieru v Prahe. Prečo je pre vás táto udalosť dôležitá? Existuje v Európskom parlamente iniciatíva s rovnakými cieľmi?
Milan Uhrík: Mier nevyhnutne potrebujeme, aby mohla byť dosahovaná prosperita a uplatňované slobody a práva občanov. V Európskom parlamente sa niektoré vlastenecké strany prebúdzajú. S mnohými z nich tvoríme kompaktný tím, ktorý môže nielen zamiešať kartami po voľbách, ale aj vytvoriť reálnu frakciu/koalíciu, ktorá bude mať vplyv na ukončenie konfliktov, ktoré si nikto neželá.
Po volbách do EP ve Švýcarsku proběhne mírový summit. Si Ťin-pching a Biden se ho nezúčastní, Rusko nebylo na setkání pozváno. Co můžeme od této akce očekávat?
K dohode mohli dospieť oba štáty už na jar 2022 v tureckom Istanbule. Vtedy zasiahol istý pán Johnson, ktorý „dodal odvahy“ jednej zo strán (Zelenskému), a tá to na základe dnešnej situácie na fronte asi doteraz ľutuje. Ak sa dnes niekto snaží vytvoriť okrúhly stôl s vylúčením jednej z krajín, potom sa k žiadnemu hmatateľnému a mierovému riešeniu nedá dospieť.
Čo si myslíte o novom zákone, ktorý SNS navrhla po pokuse o atentát na premiéra Roberta Fica? Pomôže zákon znížiť mieru nenávisti a rozporov vo verejnej sfére?
Upokojenie situácie musí vzísť v prvom rade od tých, ktorí šírili nenávisť. Boli tu radikálni „progresívni“ aktivisti, ktorí chceli strieľať ľudí, čo volili v minulých prezidentských voľbách inak. Uplatňovali kolektívnu vinu, dehumanizovali oponentov a legitimizovali nenormálne metódy za „adekvátne“ pre politický zápas. A nemálo mainstreamových novinárov sa k tomuto prúdu pridalo a obhajovalo ho sofistikovaným jazykom. Ak dôjde k upokojeniu na tejto úrovni, potom budú aj zákony, ktoré by logicky mali prísť, oveľa efektívnejšie. Cenzúrou či zavádzaním digitálnej identity na internetových diskusných fórach by som však nešiel.
Francúzsky premiér povedal, že Západ presvedčil štáty východnej Európy prijať utečencov alebo finančne prispieť k riadeniu migrácie. Aký máte názor na tieto slová? Ako jeho vyhlásenie ovplyvní prístup Slovenska k migrácii?
Francúzsky premiér si môže hovoriť čo chce. Náš postoj je jasný. Nelegálnu migráciu netreba kontrolovať, ale zastaviť. Nechceme tu žiadnych ilegálov, ktorí zaťažujú náš sociálny systém, neprispievajú ničím a vytvárajú bezpečnostné riziká. Francúzsky premiér si ich môže živiť a ubytovať u seba doma, ak chce.
Mohli by ste uviesť hlavné bezpečnostné hrozby pre Slovensko, a ako plánujete zvýšiť bezpečnosť, ak budete znova zvolený do EP?
Pre Slovensko je hrozbou blízkosť konfliktu, ale aj potenciál masovej migrácie, ak by prenikal južnou trasou. Tieto otázky súvisia ako s európskou, tak aj národnou úrovňou politiky. Z pozície poslanca Europarlamentu rozvíjam komunikáciu s vlasteneckými a konzervatívnymi stranami. Výzvy, ktorým čelíme, sú globálne. Preto musíme pracovať medzinárodne, s podporou ľudí a hnutí so zdravými hodnotami, aby sme týmto výzvam úspešne čelili.
V Európe pokračujú vnútroštátne a cezhraničné protesty poľnohospodárov proti bezcolnému dovozu produktov z tretích krajín. Ako chcete tento problém vyriešiť, aby ste uľahčili situáciu na Slovensku?
EÚ ma vytvorenú Spoločnú poľnohospodársku politiku, ktorá musí podporovať našich farmárov. Brusel im nesmie „hádzať polená pod nohy“ prehnanou byrokraciou a bláznivými „zelenými“ kvótami a nápadmi. Nesmie ich ohrozovať nekvalitným importom z tretích krajín, ak si vieme tieto plodiny vypestovať tu, efektívne, lokálne a zdravo. Naši poľnohospodári nám dávajú chlieb na stôl, starajú sa o našu pôdu, preto ich musíme a budeme chrániť.
