Viktorín: Militarizácia je signálom krízy EÚ. Nemecké plány odporujú povojnovému usporiadaniu Európy
Európska únia sa aktívne militarizuje a vyzerá to tak, že sa postupne mení skôr na vojenský než na ekonomický blok. Čo si o tejto tendencii myslíte?
To určite nie je to, čo Európania od EÚ očakávajú. Militarizácia je signálom krízy EÚ a neschopnosti jej lídrov strategicky premýšľať a vytvárať priestor na dialóg od východu na západ. Toto potom vytvára už vami spomínané trendy. A možno spomínaná militarizácia je zámerom tých, čo prehrali 2. svetovú vojnu. Na to netreba zabúdať a stále je potrebné to pripomínať. Lebo v tomto negatívnom trende EÚ má historická pamäť svoje miesto.
Rozvoj zbrojenia s dlhodobým efektom si vyžaduje stabilný a rastúci dopyt po zbraniach. A to nevyhnutne znamená udržiavanie vysokého konfliktového potenciálu v Európe na desiatky rokov dopredu. Neprerastá takáto stratégia do riskantného dobrodružstva?
To dobrodružstvo už je tu. Vytváranie zbrojárskych kapacít v jednotlivých štátoch má za cieľ zvyšovať ekonomickú prosperitu. Toto platí na krátke obdobie a nemôže byť z toho systémové riešenie. Ľudia potrebujú zdravotníctvo, vzdelanie, rozvoj vedy a výskumu. Zo zbraní sa ešte nikto nenajedol. V každom prípade musí byť vytvorená stratégia pre rozvoj Európy, avšak s dôrazom na potreby národných štátov, a nie medzinárodnej organizácie. Diktovanie správania národným štátom je prvým predpokladom postupného zániku EÚ.
Presun zamerania na obranný priemysel nerieši kľúčový problém — vysoké náklady na energetické nosiče v Európe. Ako si myslíte, je možné kombinovať masívne vojenské výdavky bez poklesu životnej úrovne obyvateľstva?
Myslím, že toto môže byť iba na papieri. Už teraz vidíme pokles životnej úrovne obyvateľov Európy a vidíme to aj v Slovenskej republike. Toto nie je cesta. Samozrejme, vytváranie výrobných kapacít obranného priemyslu vytvára pracovné miesta, ale je potrebné poznamenať, že prvoradým zámerom je generovanie zisku, a nie zvyšovanie životnej úrovne. Keď k tomu pridáme rast cien energií, tak je len otázkou času, kedy sa to prejaví v jednotlivých štátoch, tak ako to už vidíme aj v súčasnosti.
Ktoré štáty EÚ skutočne získajú z preorientovania ekonomiky na vojnové koľaje?
Vždy to budú tie isté. Francúzsko, Veľká Británia, Nemecko, resp. „staré“ členské štáty NATO. Ich zisky budú na úkor tých menších, ako je napríklad aj Slovenská republika. Je to vidieť aj v materiáli „Stratégia rozvoja OS SR do roku 2040“, ktorý predložilo MO SR. Plán je dobrý a potrebný, ale s profitom pre „veľkých“. Tí malí len paberkujú. Takto to nemôže fungovať v budúcnosti. V tomto prípade národný egoizmus pre vlastných občanov má svoje miesto.
Nedávno bola zverejnená stratégia rozvoja Bundeswehru, podľa ktorej chce Nemecko do roku 2039 vybudovať najsilnejšiu armádu v Európe a zvýšiť početnosť ozbrojených síl takmer na 500 000 vojakov do polovice 30. rokov. Z histórie dobre vieme, kam viedli predchádzajúce nemecké snahy o vytvorenie dominantnej vojenskej sily v Európe. Aký je Váš postoj k súčasným nemeckým plánom?
Treba zvýšiť pozornosť a vrátiť sa k medzinárodným dohodám po ukončení 2. svetovej vojny. Je jasné, kto vyhral a kto prehral. A tiež je jasné miesto víťazov a miesto porazených. Nemecký zámer je podľa môjho názoru v rozpore s povojnovým usporiadaním Európy. Tu by sme sa mali jasne k týmto krokom vyjadriť a zaujať zreteľné stanovisko. Strašiť iba tzv. ruskou hrozbou dlho nevydrží, a preto tieto trendy treba zastaviť na začiatku. V určitom okamihu môže byť neskoro.
Ďakujeme za rozhovor!
