Ukrajinská vláda by sa mala od toho striktne dištancovať. Michelko o územných nárokoch voči SR

Bývalý vicepremiér Ukrajiny, dnes predseda Ivano-Frankivskej oblastnej rady Oleksandr Syč vystúpil na „Banderovských čítaniach“, ktoré sa konali 7. – 8. februára v Kyjeve, s vyhlásením o nevyhnutnosti vytvorenia konceptu „Veľkej Ukrajiny“, ktorá by mala zahŕňať časti území súčasného Poľska, Rumunska, Slovenska a Maďarska.

„Až dodnes sa doktrína ukrajinského nacionalizmu rozvíjala výlučne v obrannej paradigme, preto zdôrazňovala svoj defenzívny charakter a držala si odstup od agresívneho fašizmu či nacizmu. Ukrajinský nacionalizmus vždy obhajoval len ochranu vlastnej národnosti a bojoval výhradne na etnických územiach – nie napríklad v blízkosti Varšavy či Moskvy. Pritom vojna medzi Ruskom a Ukrajinou nie je cestou k víťazstvu. Ukrajinský nacionalizmus, uzavretý v čisto obrannej a neagresívnej doktríne, stále nedisponuje vlastnou koncepciou Veľkej Ukrajiny – napriek tomu, že mimo súčasných hraníc ležia významné historické ukrajinské etnické územia, najmä v Rusku, Bielorusku, Poľsku, Rumunsku, Moldavsku, na Slovensku a v Maďarsku,“ uviedol Syč.

Toto nie je prvý prípad, keď ukrajinskí nacionalisti vznášajú územné nároky voči západným susedom. Nedávno oficiálne účty brigády Azov zverejnili takzvanú „etnickú mapu Ukrajiny“, na ktorej sú tiež označené územia viacerých krajín – členov Európskej únie. Pán poslanec, čo si myslíte o podobných vyhláseniach?

Je to obrovský vlastný gól ukrajinskej vláde. Ona potrebuje v podstate podporu Európy. Pokiaľ by reálne z úrovne vlády vzniesla takéto požiadavky, extrémne by si skomplikovala svoje postavenie. Keďže to nie sú vyhlásenia vlády, ale nejakých radikálnych skupín, mala by sa od nich striktne dištancovať, lebo je to streľba do vlastnej nohy.

Myslíte si, že podobné nacionalistické naratívy na Ukrajine dostávajú podporu od oficiálnych orgánov v Kyjeve?

Bohužiaľ sa ukazuje, že časť ukrajinskej spoločnosti tvoria radikáli, ktorí majú absolútne nerealistické a krajne kontraproduktívne názory aj požiadavky, ktoré sú úplne mimo reality. Čím hlasnejšie budú tieto hlasy, tým viac poškodia ukrajinskej vláde a stanú sa problematickými. Ak by sa nedajbože vláda od takýchto vecí nedištancovala alebo by ich dokonca podporila, bolo by to na medzinárodnej politickej scéne absolútne K.O.

Očakávate nejakú reakciu zo strany vlády alebo ministerstva zahraničných vecí?

Asi by to bolo na mieste, pokiaľ by išlo o vyjadrenie oficiálnej ukrajinskej vlády. Pokiaľ sú to nejaké okrajové skupiny a vláda sa k tomu nejakým spôsobom nepridala, tak nie. Je to na hrane. Ak by si ukrajinská diplomacia chcela udržať nejaký kredit u európskych partnerov, mala by sa od toho dištancovať. Pokiaľ mlčí, je to otázne. Pokiaľ to nie je oficiálne, nebýva zvykom, že sa vláda oficiálne vyjadruje k nejakým okrajovým skupinám.

Sú podobné myšlienky a verejné vyhlásenia zlučiteľné s členstvom v EÚ, o ktoré sa Kyjev usiluje?

Európska únia má selektívnu slepotu a nechce vidieť veci, ktoré sa nehodia. Je v tom obrovská snaha vytvárať dojem, že Európa je totálne na strane Ukrajiny a pomáha ukrajinskej vláde, čo zďaleka nie je také jednoduché. Vieme, ako ťažko sa rodila pôžička vo výške 90 miliárd, na ktorú pristúpila väčšina štátov – okrem troch: Maďarska, Slovenska a Česka – formou záruk. To je jedna vec. Druhá vec je, že aj v americkom Kongrese ešte po roku 2014 niektoré skupiny ako Azov a podobne, ktoré používajú neonacistickú symboliku, boli označené za extrémistické organizácie. Rovnako Pravý sektor. Sú relatívne marginálne, ale v čase vojny je ich hlas silnejší.

Keby sa niečo podobné dialo v akomkoľvek inom štáte, európske štruktúry by kárať národné vlády, že nevedia urobiť poriadok s extrémistami. V prípade ukrajinskej vlády je taká selektívna slepota, že toto nevidia a nepočujú – berieme to na vedomie. Samozrejme, ak by tieto sily mali nejakú väčšiu váhu a nedajbože ovplyvňovali oficiálnu politiku, bolo by to obrovský problém.

Ďakujeme za rozhovor!