„Čo schvaľujú USA, to musí byť dobré aj pre SR“? Naď tím ohrozil národnú bezpečnosť, tvrdí expert
Jak hodnotíte právní krok pana ministra Roberta Kaliňáka vůči politikovi z minulé vlády kvůli jeho postupu s vojenskou technikou na základě uzavření mezivládní dohody s Ukrajinou?
František Škvrnda: Právny krok podpredsedu vlády a ministra obrany Roberta Kaliňáka voči bývalému ministrovi obrany Naďovi je nielen plne v súlade s právom, ale aj politicky logický a morálne opodstatnený. Minister Naď sa síce v minulosti roky pohyboval v prostredí bezpečnostnej komunity a pôsobil aj vo vyšších úradníckych funkciách na ministerstve obrany, ale jeho činnosť na pozícii ministra možno v súhrne vyhodnotiť ako konanie zaslepeného aktivistu USA a NATO. Známa je fotografia, na ktorej minister Naď „zbožne“ pozerá na ministra obrany USA. Svoju intelektuálnu ale aj morálnu úroveň dokazoval urážlivými a vulgárnymi vyjadreniami nielen na adresu protestujúcich občanov ale neskôr aj všetkých, ktorí mali iný názor ako on.
Vo vojensko-odborných otázkach bol minister Naď diletantom a tak aj jeho podiel na medzivládnych dohodách s Ukrajinou mal jasný politický cieľ, aby preukázal oddanosť USA a NATO. Nad vojenským významom dodávaných zbraní a materiálu pre Ukrajinu sa nezamýšľal a chcel len aby toho bolo čo najviac a čo najrýchlejšie. Na bezpečnostné, ale ani právne či ekonomické dôsledky na Slovensko pri tom neprihliadal, lebo veď konal v duchu, že čo schvaľujú USA a NATO, to musí byť dobré aj pre Slovensko.
V prípade darovania MIG-29 a systémov protivzdušnej obrany 2K12 Kub vláda v demisii na Naďov návrh vedome a arogantne porušila normu, že nemá právo prijímať zásadné kroky v oblasti zahraničnej politiky. Celá transakcia ohrozila aj národnú bezpečnosť SR a teda právne kroky voči tomuto konaniu sú opodstatnené.
Jaroslav Naď na uplynulé tiskové konferenci vyjmenoval několik dokumentů ministerstva obrany a ministerstva zahraničí, které zahrnují mimo jiné vojensko-technickou analýzu pro darování MiGů, souhlas celého kabinetu vč. pověření prezidentky Čaputové. Podle něho nebyl porušen „ani zákon, ani morálka“. Co si o jím uvedených argumentech myslíte?
„Ani zákon ani morálka“ pri dodávkach zbraní a vojenského materiálu neboli porušené len podľa scestného a diletantského názoru Jaroslava Naďa. Vo svojom pôsobení na funkcii ministra obrany často slaboducho klamal, pričom si myslel, že ako „prefíkane“ všetkých dobehol. Oháňať sa nejakými hlavičkovými papiermi z ministerstva, ktoré však v jeho evidencii nie sú zaznamenané, je len ďalším dôkazom úrovne jeho „lžipolitiky“. No a v prípade ministra Korčoka, predsedu vlády Hegera, či prezidentky Čaputovej „krytie“ ministra Naďa bez ohľadu na realitu i právo nebol problém, lebo tí boli rovnako ochotní urobiť čokoľvek, čo bolo želaním USA či NATO a ešte sa tým aj chváliť. Ešte raz zdôrazním, že minister Naď bežne klamal a ním predloženým argumentom ani v tomto prípade nemožno veriť. Vážny problém je, odkiaľ disponuje ako „obyčajný človek“ úradnými dokumentmi ministerstva obrany či vlády.
Podle vojenského analytika Jaroslava Štefce Ministerstvo obrany České republiky může brzy čelit obdobnému problému kvůli darování vojenské techniky Ukrajině a drahým objednávkám zastaralé techniky v podobě německých tanků Leopard místo nové generace tanků schopných vést boj během útoků dronů, nebo švédských nákladních aut Volvo místo Tater. Je podle Vás varování Štefce na místě? Mohou se s podobným problémem v dohledné době setkat i členové současné české vlády?
S Jaroslavom Štefecom súhlasím, lebo pri darovaní vojenskej techniky Ukrajine ako aj objednávaní novej vojenskej techniky je v štátoch NATO veľa nejasného a vznikajú mnohé pochybnosti. Jeho varovanie je teda oprávnené.
Pri dodávkach zbraní a vojenského materiálu na Ukrajinu sa v celom NATO (ale ani v EÚ) a teda ani v ČR nemusí nič, čo sa ináč úzkostlivo vyžaduje, rešpektovať. Myslím si, že prípadom porušovania zásad a pravidiel obchodovania s vojenským materiálom môže byť aj česká iniciatíva získavania munície pre Ukrajinu. Detaily tejto akcie, napr. čo odkiaľ a kam a za akú cenu ide, nie sú verejne prístupné a zazneli aj hlasy, že v záujme bezpečnosti Ukrajiny a pred „zlým“ Ruskom, ktoré chce tieto „obchody“ prekaziť, ich treba dokonca utajovať.
V súčasných „liberálnodemokratických“ režimoch v NATO napriek silným rečiam o potrebe upevňovať bezpečnosť, ide pri objednávkach novej vojenskej techniky v prvom rade o peniaze (zisky pre vojensko-priemyslový komplex). Objavujú sa pri tom rôzne korupčné aféry, ale také, ako bola v roku 1995, ktorá donútila k odstúpeniu generálneho tajomníka NATO Claesa sa už neopakujú. Oblasť objednávok novej vojenskej techniky sa však teší veľkému záujmu lobistov, ktorí v neoliberálnych podmienkach uskutočňujú v realite len „mäkšiu“ („soft“) variantu korupcie a klientelizmu. „Lobujú“ v štátnej správe i politických stranách. Ministrov obrany, ktorí sú dnes v prvom rade nominantmi politických strán a rezortu spravidla nerozumejú, dokážu bez problémov presvedčiť o výhodách toho-ktorého „tovaru“. Možno je len „náhodou“, že najviac vojenskej techniky sa objednáva z USA. Avšak aj iné veľké firmy vyrábajúce vojenskú techniku v západnej Európe majú cesty, ako presvedčiť o výhodnosti nákupu svojho „tovaru“. Argumentom je často to, že nič nie je dokonalé a každá vojenská technika má svoje silné ale aj slabé stránky.
Bylo podle Vás rozhodnutí o nákupu nové vojenské techniky Českou republikou dáno technickými parametry nebo spíše politickými reáliemi?
Nepoznám detaily týchto rozhodnutí a preto zostanem len pri všeobecnom hodnotení, pri ktorom vyjdem z odpovede na predchádzajúcu otázku. Väčšina nákupov novej vojenskej techniky, najmä v menších štátoch, má jednoznačne politické pozadie, niekedy aj pod tlakom zahraničných lobistov. Svedčia o tom aj silnejúce požiadavky na zvyšovanie vojenských výdavkov v členských štátoch NATO. Ide pri tom o to, aby bolo k dispozícii čo najviac peňazí. V podmienkach dlhodobého šírenia hrozby vojny to umožňuje, aby sa „spojenectvo“ utužovalo aj nákupom vojenskej techniky od „renomovaných“ výrobcov. No a aké „spojenectvá“ chcú utužovať prezident ČR Pavel alebo predseda vlády Fiala o tom niet pochybností.
