František Škvrnda st.: Ťažkosti európskej bezpečnosti pred ankarským samitom NATO

Prezident USA Donald Trump vyhlásil, že Spojené štáty stiahnu časť svojich vojsk z európskych krajín. Predstavuje to podľa Vás bezpečnostnú hrozbu pre európske štáty aliancie?

Aj v nevypočítateľnom konaní Donalda Trumpa, ktorému chýba racionalita, možno nájsť akési línie. Tie si však medzi sebou protirečia. Prvá línia je snaha zo všetkého vytĺcť peniaze. Druhá línia je mstiť sa. Plánované stiahnutie vojsk z Nemecka súvisí aj so snahou škodiť mu nielen vojensky, ale aj na prestíži. Poliaci i pobaltské štáty sú ako hyeny ochotné za príchod vojsk USA aj zaplatiť. V tretej línii chce Trump európske štáty NATO vystrašiť stiahnutím zbraní. Zrejme počíta, že časť z nich nakúpia Európania od Washingtonu späť.

Ak veríme vojnovej hystérii európskych politikov, médií, spravodajských služieb a kdejakých „odborníkov“ o hrozbe ruského útoku, tak následky Trumpovej politiky sa dajú považovať za bezpečnostné hrozby. Reálne však nie sú nijaké náznaky príprav Ruska na útok na Európu. Z racionálneho hľadiska neexistujú dôvody, kvôli ktorým by Rusko malo zaútočiť na Nemecko, Francúzsko či Anglicko, hoci ich varuje pred prekročením určitých hraníc vojenskej podpory Ukrajiny. Upadajúce západné elity, ktoré Európu zatiahli do podpory vojny na Ukrajine, nemôžu pripustiť, že v nej nad Ruskom nezvíťazia. Táto politika vo viacerých agresívnych štátoch by od roku 2022 stratila zmysel a ich vykonávatelia by sa dostali vo verejnosti do ťažkých problémov. Ruskú hrozbu musia preto stále omieľať.

V Poľsku v dôsledku vyostrovania vzťahov s Ukrajinou čoraz častejšie zaznievajú hlasy, že po skončení vojny na Ukrajine nebude pre neho najväčšou hrozbou Rusko, ale ozbrojená, nacionalisticky vyburcovaná Ukrajina opierajúca sa o miliónovú diáspóru na poľskom území. Ako to vnímate?

Medzi Poľskom a Ukrajinou vzniklo napätie potom, ako ukrajinský prezident pomenoval starým názvom z Ukrajinskej povstaleckej armády (ďalej len UPA) jednotku súčasných ozbrojených síl. Tento arogantný krok vyvolal negatívne reakcie poľských politikov i verejnosti. Pre Poliakov sú veľmi citlivou záležitosťou masakre na Volyni. Hrdlorezi z UPA a Organizácie ukrajinských nacionalistov tam podľa rôznych zdrojov v rokoch 1943 – 1944 zavraždili od 50 000 do 60 000 Poliakov. Je absolútne neprijateľné, aby si súčasný ukrajinský režim ctil týchto zločincov, ktorí kolaborovali aj s nacizmom. Prezident Karol Nawrocki, ktorý je historikom, preto odobral Volodymyrovi Zelenskému vysoké poľské vyznamenanie.

Obavy z toho, čo bude na Ukrajine po skončení vojny, sa zatiaľ spomínajú opatrne. Poukazuje na ne aj predseda vlády SR Robert Fico. Zhoršenie vzťahov Poľska s Ukrajinou má širší, európsky rámec. Či už kvôli arogantnosti kyjevského režimu alebo problémom s časťou emigrantov, sa mení vzťah k problémom Ukrajiny vo viacerých štátoch EÚ. Žiaľ, treba očakávať, že po skončení vojny na Ukrajine v dôsledku vojenského neúspechu extrémne zmilitarizovaného štátu, môžu niektoré európske krajiny štáty s veľkou pravdepodobnosťou čeliť vážnym bezpečnostným problémom aj u seba doma. Ich príčinou je pokrytectvo ich vlád v ukrajinskej kríze. Neznamená to však, že súčasní európski vodcovia, či už v Poľsku alebo aj inde, ktorí sú zaslepení rusofóbiou, sa vzdajú šírenia vykonštruovaného naratívu o hrozbe ruského útoku. Ocitnú sa v slepej uličke, do ktorej si to „namierili“, keď viac ako pomáhať Ukrajine, chceli škodiť Rusku. Potvrdzuje sa stará ľudová múdrosť, známa vo viacerých národoch, že „kto s čím zachádza, s tým zo sveta schádza“.

Nemecký kancelár Friedrich Merz vyhlásil, že chce, aby sa Severoatlantická aliancia stala viac európskou a aby sa postupne odstránila jej závislosť od Spojených štátov. Ako vnímate jeho slová? Je to v súčasnosti reálne z hľadiska výzbroje a počtu vojakov?

Verejnosť hodnotí Friedricha Merza ako najhoršieho kancelára od vzniku NSR v roku 1949. Nemá vodcovský potenciál vyriešiť sociálno-ekonomické, bezpečnostné ani kultúrne problémy, do ktorých sa Nemecko dostalo najmä od roku 2015 po migračnej kríze. Pôsobenie Merza je čoraz kontroverznejšie, ale bezvýsledné. Osobne si myslím, že do konca mandátu nedovládne. Možno už zakrátko ho postihne osud britského predsedu vlády Keira Starmera.

Nemecko má zlé historické skúsenosti s agresívnymi a militaristickými vodcami. Merz sa však nad tým nezamýšľa. Patrí k angažovaným rusofóbom, aj keď až tak preexponovaný ako minister obrany Boris Pistorius, zatiaľ nie je. Predstavy Merza urobiť NATO viac európskym a odstrániť jeho závislosť od USA, sú síce pekným heslom, ale ako to dosiahnuť, nevie. Patrí tiež medzi európskych politikov, ktorí si spôsobili problémy tým, že do Ukrajiny napchali veľa zbraní a najmä peňazí. A tie peniaze chýbajú pri vytváraní ozbrojených síl, ktoré nebudú závislé od USA. Plány na zbrojenie sú síce pekné, ale v súčasnej ťažkej finančnej situácii štátov EÚ sa nemusia nájsť v požadovanom rozsahu, najmä ak to bude potrebné dlhší čas.

Otázne sú počty vojakov, ktoré by po obnovení povinnej vojenskej služby, prišli do ozbrojených síl v Nemecku i inde. Má to niekoľko kritických miest. Dnešní mladí muži nadšenie pre obranu vlasti, ktorú liberáli úspešne dehonestovali, majú len v malej miere. Nevie sa, koľkí z nich by vyhovovali fyzickým a psychickým požiadavkám na dlhšiu službu. Nestačí len kvantita vojakov, ale je potrebná aj ich kvalita. Jedným z hesiel, pod ktorým sa likvidovala pred desaťročiami povinná služba, bolo, že nové zbrane vyžadujú vysoko vycvičený profesionálny personál. Neznámym faktorom je, koľko z potomkov migrantov, najmä moslimov, by bolo ochotných „brániť vlasť“. Niektorí odborníci poukazujú aj na zložitosti pracovnoprávnych vzťahov, ktoré by vznikli po masovom rozšírení povinnej vojenskej služby a následnom výcviku.

Mladí ľudia, ktorí preferujú zážitky, majú pochopiteľne vyšší záujem o rôzne krátkodobé a špeciálne výcviky. O dlhšie trvajúcu službu s rôznymi záväzkami sa zaujímajú výrazne menej. V Nemecku sa prihlásilo do služby len mizivé percento z tých, ktorí boli oslovení. Problémom Bundeswehru je, že mu chýbajú aj vojaci, ktorí by dobrovoľne išli v dostatočnom počte slúžiť do tankovej brigády v Litve.

Urobím surový záver. Premena NATO na európsku organizáciu je len heslom, ktorým politici maskujú nezmyselnosť rusofóbnej agresivity a svoju neistotu. Bezpečnosti Európy to ničím neposlúži, ale nahraje Trumpovým plánom o obmedzení jej konkurencieschopnosti.

Ďakujeme za rozhovor!