Harabin: Ak ma občania zvolia za prezidenta, dodávať zbrane na Ukrajinu nebudú ani súkromné firmy
„Hneď na úvod si dovolím zdôrazniť, že rešpektovanie medzinárodného práva je jedinou zárukou ďalšej existencie a suverenity nášho štátu.
Medzinárodná situácia nás ovplyvňuje viac ako si bežne uvedomujeme. Slovensko nepotrebuje od nikoho súhlas na to, aby presadzovalo vlastné životne dôležité záujmy. Asi nikto normálny u nás nepochybuje o tom, že našim prvoradým štátnym záujmom je štátna suverenita Slovenskej republiky, zdravá ekonomika a hospodárstvo, dobré medzinárodné vzťahy a mierová existencia Slovenska.
Ak niektorí naši politici tvrdia, že keď sme členmi Európskej únie, tak musíme v zahraničnej politike plniť to, čo rozhodne EÚ, napríklad, že musíme prijímať ilegálnych migrantov, alebo súhlasiť s uložením ekonomických a politických sankcií proti Ruskej federácii alebo inému štátu sveta, tak otvorene klamú. A veľmi pravdepodobne ani nepoznajú zmluvy, ktoré sme pri vstupe do Únie prijali.
Ako právnik a dlhoročný sudca preto nemôžem obísť niektoré dôležité ustanovenia platných právnych predpisov. Článok 24 ods. 3, Zmluvy o EÚ, na ktorý sa pritom politici často odvolávajú síce hovorí, že členské štáty aktívne a bezpodmienečne podporujú zahraničnú a bezpečnostnú politiku Únie, ale to platí iba ak EÚ robí zahraničnú politiku v súlade s medzinárodným právom, čo však nerobí.
Pripomínam vážny fakt, že zahraničná politika vôbec nie je v kompetencii EÚ, ale podľa zmlúv zostáva vo výlučnej kompetencii členských štátov. To znamená, že každý členský štát je sám za seba zodpovedný za dodržiavanie medzinárodného práva a za svoju zahraničnú politiku. A je to prirodzené, pretože iba suverénne štáty sú plnohodnotnými subjektami medzinárodného práva. To sa týka samozrejme aj otázok prijímania alebo neprijímania ilegálnych migrantov a poskytovania azylu podľa našej Ústavy a medzinárodného práva. Otázka vnútornej bezpečnosti a udeľovania azylu sa riadi výlučne rozhodnutím suverénneho štátu, a nie nejakého orgánu nejakej medzinárodnej organizácie.
Zmluvy o EÚ sú dve. Zmluva o Európskej únii a podrobnejšia Zmluva o fungovaní Európskej únie. Keď členské štáty zakladali Európsku úniu ako spoločnú medzinárodnú organizáciu, tak v oboch týchto zmluvách ustanovili a priamo potvrdili, že v otázkach medzinárodných vzťahov sa EÚ musí riadiť a konať výlučne v súlade so zásadami Charty OSN a platným medzinárodným právom. Tak je to uvedené napríklad v Preambule k Zmluve o EÚ, v čl. 215 Zmluvy o fungovaní EÚ, v kapitole 2 hlavy V Zmluvy o Európskej únii, v jej článku 21 a pod. Osobitne to potom potvrdzuje Vyhlásenie č. 13 a 14 pripojené k Záverečnému aktu medzivládnej konferencie konanej v Portugalskom Lisabone, ktorá prijala tzv. Lisabonskú zmluvu 13.12.2007 (Úradný vestník EÚ C 202/335). Lisabonská, zmluva, nadobudla platnosť v roku 2009 a rozšírila niektoré právomoci orgánov pôvodných dvoch zmlúv o Európskom spoločenstve a o Európskej únii.
Pravda je taká, že Slovensko pridaním sa k sankciám proti Ruskej federácii a iným štátom bez predchádzajúceho rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN porušuje medzinárodné právo a svoje právne záväzky, ktoré na seba prijalo. A to rozhodne nie je možné nijako zľahčovať alebo ospravedlňovať.
Medzinárodné právo nedovoľuje štátom posielať zbrane do oblastí vojenských akcií žiadnej zo strán konfliktov. Významné ustanovenia o niektorých, z hľadiska svetovej bezpečnosti výlučných právomociach Bezpečnostnej rady obsahuje Charta OSN. Medzi iným ide o výlučnú právomoc udeľovať štátom sankcie. Charta OSN ako viete je základným medzinárodným právnym dokumentom záväzným pre všetky štáty. Sme zmluvnou stranou všetkých významných medzinárodných zmlúv o nešírení jadrových, chemických a iných druhov zbraní. Slovensko je okrem toho členským štátom tzv. Wassenaarskeho usporiadania so sídlom vo Viedni, ktoré bolo vytvorené práve z dôvodov kontroly vývozu zbraní. K tomu dodám, že od roku 2008 je právne záväzný Kódex EÚ (č. 2008/944/SZBP z 8. decembra 2008) o zákaze vývozu zbraní a materiálu do oblasti konfliktov, ktorý stanovuje spoločné pravidlá v tejto oblasti. My to však všetko vedome porušujeme nedovoleným vývozom našich zbraní na Ukrajinu.
Ak ma občania zvolia za prezidenta, Slovensko prestane dodávať zbrane na Ukrajinu. Nebudú to robiť ani súkromné firmy. Sústredím sa, okrem iného, na uplatňovanie princípov medzinárodných vzťahov v duchu Charty OSN a na dodržiavanie platných medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Budem presadzovať mierovú zahraničnú politiku a úctu k tradičným kresťanským hodnotám, slobode, spravodlivosti, spolupráce a uplatňovaniu ľudských práv a slobôd.
Za Slovenskú republiku budem iniciovať okamžité zrušenie všetkých ekonomických a politických sankcií proti štátom, ktoré neboli prijaté v súlade s medzinárodným právom. Sú nespravodlivé, v príkrom rozpore so Zmluvami o EÚ, s Chartou OSN a veľmi poškodzujú Slovenskú republiku ako dôveryhodného partnera v medzinárodných vzťahoch. Súčasne v tejto súvislosti podrobím dôslednej kontrole činnosť ministerstva zahraničných vecí a ministerstva obrany v otázkach medzinárodných vzťahov. Pod mojim vedením bude Slovenská republika podľa vlastnej úvahy spolupracovať s orgánmi EÚ v snahe návratu pôvodných zásad vzájomne výhodnej spolupráce na základe rovnosti v ekonomickej oblasti.
Takýto scenár vývoja v EÚ je dnes však už silno narušený politickými rozdielnymi pohľadmi a záujmami asi už nenávratne strateným. Najmä pre americký premyslený a zámerne deštrukčný vplyv. Bude preto potrebné rovnako podporovať spoluprácu s inými štátmi aj mimo Únie na regionálnej alebo svetovej úrovni aj v rámci medzinárodných organizácií, vždy však so zreteľom na zachovanie vlastnej suverenity, presadzovanie vlastných národných a štátnych záujmov a rešpektovanie oprávnených záujmov iných.
Jednoducho našu zahraničnú politiku musíme začať na základe nášho výlučného práva a našich štátnych záujmov tvoriť aj mimo rámca Európskej únie. Hovorím pritom o nových obchodných, ekonomických a kultúrnych vzťahoch s ostatnými štátmi sveta. Vzhľadom na zhoršujúcu sa ekonomickú situáciu v EÚ, sa potreba takýchto nových vzťahov stane pre súčasné členské štáty EÚ prvoradou úlohou.”
