Harabin: Je najvyšší čas, aby národy pod útlakom Bruselu začali konečne myslieť na vlastnú budúcnosť
Poslanci Národnej rady SR v piatok 26. septembra 2025 schválili návrh novely Ústavy Slovenskej republiky. Ústava v novom znení stanovuje, že Slovensko pri otázkach identity, rodiny, morálky, jazyka a školstva vychádza z vlastného výkladu, ktorý má prednosť pred medzinárodným a európskym právom. Jasne definuje dve pohlavia – muž a žena – a pri rodičovstve používa pojmy matka a otec. Adopcie sú vyhradené výlučne pre manželov. Zaručuje rovnaké odmeňovanie mužov a žien a v školách kladie dôraz na výučbu primeranú veku. Vyučovanie o intímnom alebo sexuálnom správaní je podmienené súhlasom zákonného zástupcu.
Pán Harabin, čo si myslíte o zmene ústavy?
Moje osobné mravnostné postoje a názory na rodinu, normálne manželstvo a normálne sexuálne vzťahy medzi ľuďmi sú známe a dlhodobo konzistentné.
Treba zdôrazniť, že prijatie Ústavy v smere zakotvenia dvoch pohlaví - muž a žena je len samozrejmým vyjadrením národnej suverenity a zvrchovanosti Slovenska.
Pokiaľ to Slovensko myslí úprimne v hodnotových a kultúrno-etických otázkach Pellegrini je povinný okamžite v tejto spojitosti vypovedať Istanbulský dohovor podpísaný v roku 2011, ktorý fixuje gender ideológiu. Slovensko síce patrí medzi krajiny, ktoré dohovor neratifikovali, ale je nutné pre čistotu právnych vzťahoch ho bezpodmienečne vypovedať.
Kritici tvrdia, že novela Ústavy SR je v rozpore s princípmi európskeho práva, ku ktorým sa Slovensko zaviazalo vstupom do Európskej únie. Je to tak?
V poslednom období sa centrála Európskej únie v Bruseli snaží v rozpore s platnými zmluvami (Zmluva o EÚ, Zmluva o fungovaní EÚ) zbaviť suverénne členské štáty ich národnej a štátnej suverenity. To je absolútne neprijateľné zo strany našej Ústavy, ktorá stojí vysoko nad všetkými medzinárodnými organizáciami. Iba právni diletanti môžu hovoriť o prednosti práva EÚ pred našou Ústavou, vrátane jej novely.
Naši občania, ktorí si ctia Ústavu, vnímajú veľmi negatívne západnú civilizáciu násilia a nekonečných vojen a nanucovaných zvrátených ideológií rozvracajúcich ľudskú spoločnosť. Treba preto hovoriť o posilňovaní slovenskej suverenity, v prvom rade v smere záchrany národnej identity, kultúry a tradícii.
Aká môže byť reakcia Bruselu na zmenu Ústavy SR?
Je pravdou, že správanie nikým nevolených bruselských úradníčkov nadobúda mimoriadnu aroganciu, direktívnosť a skĺzava do diktatúry. V tomto smere samozrejme nič dobré nemožno očakávať.
Národná identita a tým aj suverenita nielen slovenského národa, ale aj mnohých iných národov v rámci EÚ je preto dnes vážne ohrozená. Najmä presadzovaním spoločného európskeho občianstva popri ostatných, čo je zakotvené v zmluvách o EÚ, o tom, že vlastne všetci sme v prvom rade bližšie nedefinovaní „Európania“ a až potom Slováci, Poliaci, Maďari, Španieli a pod.
Nezabúdajme na podlý, nezodpovedný, protiprávny a s nikým neodsúhlasený dovoz ilegálnych migrantov z úplne iných kultúr, ktorí nepracujú, venujú sa v hojnej miere tej najhoršej kriminalite, nechcú sa Európe v ničom prispôsobiť, zavádzajú si právo šaría a dokonca sa vyhrážajú smrťou každému, kto neprijme ich vieru.
Na zmenu politiky EÚ je už neskoro. Nemáme na to ani silu, vplyv, dostatok rovnako mysliacich spojencov a ani energiu. Západ je totálnym sklamaním. Je najvyšší čas, aby národy pod útlakom Bruselu začali konečne myslieť na vlastnú budúcnosť, na vlastné národné a štátne záujmy. Toľko zla, vydieranie, morálna zvrátenosť, násilná islamizácia, úmyselné porušovanie vzájomných dohôd, medzinárodného práva, snaha o zbavenie štátov ich suverenity, podvody, či odstraňovanie nepohodlných politikov v členských štátoch. Už nikdy sa Európa nedokáže zmeniť. Ani vo vnútri, medzi vlastnými členskými štátmi a rovnako ani navonok s ostatným svetom. Brusel, ako centrum tejto medzinárodnej organizácie nereprezentuje žiaden členský štát, žiaden národ, životne dôležité národné záujmy členských štátov.
EÚ navzájom vo vnútri nemôže normálne spolupracovať, keď násilnícky trestá každého kto hovorí pravdu, kto chce pre vlastných občanov ich blaho. Extrémni liberáli chcú ľuďom zakázať dokonca i voliť, čo je prejav nastupujúcej diktatúry a potláčania demokracie. Národ si to pamätá. Netreba byť jasnovidcom na to, aby sme vedeli predpokladať, že celkom logicky to iba urýchli rozpad EÚ. Ale aj ten rozpad musí byť riadený, nesmie byť živelný, musí mať svoje pravidlá, kde staré a nevyhovujúce bude postupne nahradené novými princípmi vzájomnej spolupráce, aj keď určite v zmenenej podobe.
Rusku takáto zmena umožnila odmietnuť vykonať rozhodnutia medzinárodných súdov. Bude to platiť aj v prípade Slovenska?
Ako sudca musím zdôrazniť normy, ktoré nás oprávňujú kedykoľvek z EÚ odísť a právne zaväzujú nerešpektovať žiaden jej protiprávny akt. To isté sa viaže i k odmietnutiu rozhodnutia Súdneho dvora EÚ sídliaceho v Luxemburgu, ktoré by bolo založené na smernici alebo na nariadení EÚ nesúladnej s našou Ústavou. EÚ nie je štát, ale iba jedna z mnohých medzinárodných organizácií. Nie je ani náš spoločný štát. Už vôbec nám nie je v ničom nadriadená. Naopak. My sme suverénny štát. Spoločná zodpovednosť v EÚ neexistuje.
Európa dnes bezmocne prikrčená stuhnuto čaká, kým ju USA a niektoré ďalšie štáty úplne vycicajú. Nemožno naivne veriť vo výnimočnosť západnej európskej civilizácie. My k nej nepatríme. Máme iné, skutočné cennosti. Normálna rodina, mier, vzdelanie, pomoc a úcta človeka k človeku, neodňateľné základné ľudské práva a slobody, spolupráca, mier a vysoká civilizačná morálka.
Je čas na zachovanie našej zdravej národnej budúcnosti. My, normálni ľudia, už nemusíme čakať ďalšie dlhé desaťročia, aby sme opäť žili v normálnej spoločnosti, s priateľským úsmevom na tvárach, pokojnými prechádzkami v parkoch a bez strachu o bezpečnosť, zdravie a vysoko kvalitné vzdelanie našich detí. Musíme to vnútorne, ako novú rodiacu sa príležitosť prijať a začať žiť a konať podľa toho.
I nová Ficova vláda, žiaľ, stále trvá na členstve Slovenska v EÚ.
Musím preto pripomenúť, prečo by sme mali odísť a súčasne kedy a ako by sme mali odísť. A tiež to, prečo nesmieme poslúchať kroky Bruselu, ktoré porušujú medzinárodné právo v súčasnosti. Práve bez centrálneho riadenia, bez príkazov, zákazov a vyhrážok vedia štáty medzi sebou výhodne spolupracovať. Treba myslieť niekoľko krokov dopredu, nezostať v tejto skorumpovanej organizácii poslední, s dlhmi, ktoré sme nespôsobili, ale ktoré na nás bez ostychu ostatní prehodia. Musíme rozvíjať sami vlastnú domácu ekonomiku pre vlastnú sebestačnú domácu spotrebu. Z toho možno začať. Múdrych a šikovných ľudí na to máme dosť. Len musia dostať podporu. Podstatou normálneho, hodnotného členstva musí byť dodržiavanie medzinárodného práva a suverénna zahraničná politika našej republiky. Je nutné konať, nadväzovať nové vzťahy, na všetky svetové strany.
Budúcnosť Slovenska vidím v našej vojenskej a politickej neutralite a v našom tradičnom úzkom spojení a v hospodárskej spolupráci najmä s našimi susedmi, s RF a s ostatnými podobne zmýšľajúcimi štátmi v spoločenstvách BRICS, či Šanghajská organizácia spolupráce, možno aj ASEAN a pod. Svet sa nezadržateľne mení. Vzniká atmosféra pomoci vzájomne výhodných hospodárskych vzťahov. Atmosféra nevyhnutnej bezpečnosti každého, atmosféra vôle a rešpektu rovných národov, rovnoprávnych civilizácií a ich vlastného výberu ciest rozvoja.
Ak by sme sa konečne rozumne rozhodli stať neutrálnym štátom, bola by to nielen ekonomická výhoda, ale našu bezpečnosť môžu ľahko, a asi aj ochotne, zaistiť veľmoci, najmä Ruská federácia a ďalšie. Neutralita nie je žiaden extrém. Je to verejne prejavený nezáujem patriť do vojenských blokov a súčasne je to medzinárodne uznaná ochrana nášho územia pred akoukoľvek agresiou.
Ďakujeme za rozhovor!
