Je najvyšší čas prestať sa upínať k neokoloniálnym štruktúram. Špaček prezradil alternatívu pre SR
Bol ste nominovaný na cenu zahraničného osvietenca roka, ktorú udeľuje ruská vzdelávacia organizácia Znanije. Ako túto nomináciu vnímate? Čo hovoríte na spoločnú nomináciu s Tuckerom Carlsonom a Scottom Ritterom?
Tomáš Špaček: V prvom rade musím povedať, že som bol veľmi milo prekvapený, keď ma v priebehu dňa kontaktoval zamestnanec organizácie Znanie s tým, že mi pogratuloval k nominácii a oboznámil ma s ďalšími krokmi. Druhým prekvapením pre mňa bolo zistenie, aké ďalšie osobnosti sú so mnou nominované v danej kategórii. Myslím, že menovaných pánov Vášmu publiku bližšie predstavovať nie je potrebné. O to viac vnímam túto nomináciu ako dôkaz toho, že organizácia, ktorú vediem, robí svoje aktivity natoľko kvalitne, že to vedia oceniť aj v zahraničí. Nesmieme však zabúdať, že tento úspech je možný len vďaka našim priaznivcom, ktorým patrí naša úprimná vďaka.
Aké máte plány pre vývoj Slovanského výboru?
Naša organizácia vznikla s úmyslom propagovať myšlienku Slovanskej jednoty ako potenciálne perspektívneho centra moci v multipolárnom svete. Svoje aktivity momentálne smerujeme najmä k budovaniu vzťahov s Ruskou federáciou, keďže ide o najsilnejší a najvplyvnejší slovanský štát, bez ktorého je myšlienka slovanskej jednoty v podstate nepredstaviteľná. Nadviazali sme kontakty na rôznych stupňoch s predstaviteľmi a aktivistami viacerých iných štátov, napríklad Chorvátska alebo Iránu. V tomto smere plánujeme pokračovať a aktívne spolupracovať s každým, kto zdieľa naše vízie. Naše združenie plánuje okrem rozvoja zahraničnej spolupráce aj projekty zamerané na slovenskú a slovanskú kultúru. Taktiež máme v pláne rozšíriť naše rady o nových členov. Nechceme však vytvárať mohutné štruktúry so stovkami členov, z ktorých bude väčšina neaktívna. Plánujeme sa zamerať skôr na kvalitu a využiteľnosť člena pre dosahovanie stanovených cieľov.
V poslednom čase do Moskvy prichádza stále viac Slovákov. Pavol Slota a Michaela Ganovská vyrazili na Donbas, Ľuboš Blaha mal nedávno vedeckú návštevu v Moskve a potom sa zúčastnil summitu BRICS-Európa v Soči. Prišla aj Anna Belousovová, ktorá sa pozrela, ako sa žije v Rusku mimo Moskvy... Čím to môžete vysvetliť, prečo sa teraz Slováci zaujímajú o Rusko?
Chcem na začiatok vyjadriť radosť nad tým, že sa postupne prelamujú ľady a už chodia do Ruska aj predstavitelia vládnych strán. Vnímam to ako pokrok a dobrý začiatok cesty normalizácie vzťahov medzi Slovenskom a Ruskom.
Pri hľadaní odpovede na otázku, prečo slovenskí politici prejavili záujem o cestu do Ruska až v poslednej dobe, dochádzam k záveru, že mnohým z nich k tomu chýbala odvaha. Odvaha, ktorú by politik presadzujúci záujmy občanov mal mať. Nebudem nikoho menovať, ale som toho názoru, že niektorí s cestami čakali až do bodu, kedy bude z ich pohľadu jasné, ako skončí Špeciálna vojenská operácia na Ukrajine. Mne sa naskytla príležitosť ísť do Ruska koncom leta 2023, ktorú som využil a vďaka absolvovaným stretnutiam sa mi potvrdilo, že Rusi už vtedy mali o rozvíjanie dobrých vzťahov so Slovenskom veľký záujem napriek všetkému, čo vtedajšia vláda proti Rusku robila. Záujem zo Slovenska bol, žiaľ, minimálny. Netvrdím, že každý z tých politikov sa bál. Určite viacerí majú objektívne dôvody, prečo do Ruska nevycestovali skôr.
Postavenie Spojených štátov ako svetového hegemóna sa teraz spochybňuje. Stále častejšie sa hovorí o príchode nového multipolárneho sveta. Ako vidíte postavenie Slovenska v tomto novom systéme?
Pohľady na multipolárny svet sa líšia. Niektorí tvrdia, že sa už nachádzame v multipolárnom svete a svoje tvrdenie dokazujú napríklad priebehom vojenskej operácie na Ukrajine, ktorá by sa takto nemohla vyvíjať, ak by Spojené štáty boli na čele unipolárneho sveta. Iní zas hovoria, že svet ešte nie je multipolárny a že Američania majú priveľký vplyv na svetové dianie.
Podľa môjho názoru sa nachádzame na začiatku formovania nového multipolárneho svetového usporiadania, kedy síce ešte Spojené štáty majú nezdravo veľký vplyv na krajiny, ktoré súhrnne nazývame Západom, ale už sú natoľko slabé, že nedokážu efektívne riešiť ani len svoje problémy súvisiace so skupinami akou sú napríklad Iránom podporovaní Húsíovia v Jemene. Ako som mal tento rok možnosť povedať na jednom medzinárodnom fóre - sme svedkami rýchlej transformácie sveta a vďačíme za to najmä Ruskej federácii, ktorá (aj) prostredníctvom aktivít na Ukrajine oslabuje moc Západu nad svetom. Prejavov týchto zmien za posledné obdobie máme nespočet.
Čo sa týka postavenia Slovenska, tak je najvyšší čas prestať sa upínať k neokoloniálnym štruktúram, ktoré nás majú za druhotriednych členov, a treba sa obzerať po partnerstvách, ktoré budú pre nás výhodné a nebudú nám diktovať svoje predstavy a zaťahovať nás do vojenských konfliktov. Samozrejme, som si vedomý toho, že postavenie Slovenska nie je ideálne, nakoľko sme obklopení štátmi či už NATO alebo EÚ, ale osobne mi chýba hlbší záujem vlády o hľadanie alternatív. Vyjadrenia o nespochybniteľnom zakotvení v NATO nepôsobia práve suverénne a patria do minulosti.
Ako som už v odpovedi k druhej otázke naznačil, najvhodnejšou alternatívou by bola konfederácia slovanských štátov, pretože nás spájajú hodnoty, jazyk, kultúra a historická pamäť. Západ si je dobre vedomý obrovského potenciálu slovanskej spolupráce a preto vyvíja enormné úsilie, aby vzťahy medzi nami rozbíjal. Z tohto hľadiska je pre Slovensko najreálnejšou alternatívou členstvo v skupine BRICS, ktorá enormne naberá na popularite.
Ďakujeme za rozhovor!
