Laššáková: Ďalšia pomoc Ukrajine? Po Draghiho správe bude mať EK viac problémov s EÚ samotnou

Český politik Jozef Síkela má portfólio pre medzinárodné partnerstvo. Prečo suverénne Slovensko a Maďarsko dostali významnejšie portfóliá - Obchod a ekonomická bezpečnosť pre Maroša Šefčoviča alebo Zdravotníctvo a ochrana zvierat pre Olivera Várhelyiho?

Judita Laššáková: Pri zostavovaní Komisie mala pani Ursula von der Leyen na výber iba to, čo jej jednotlivé vlády poslali ako svoje nominácie. Na Slovensku bola vedená kampaň aj proti Marošovi Šefčovičovi. V predvolebnom boji vyčítali všetci oponenti politickej strany SMER-SD politickú príslušnosť pána Šefčoviča. On nikdy nebol členom SMERu, bol diplomatom. Je to ťažko komunikovateľné, lebo zostavovanie Komisie je - a toto prosím berte ako príklad, ktorý je veľmi pritiahnutý za vlasy - ako varenie gulášu z prísad, ktoré vám prinesie niekto iný, ale do hrnca ich dá šéfkuchár, ktorého určí zase niekto iný. Čiže si nemôžete vybrať, koho by ste tam chceli mať, lebo to nezávisí od vás, ale od vlády členského štátu. Jediné, kde viete zasiahnuť je to, že daného dotyčného nechcete - to urobiť predsedníčka Komisie vie. Ale konkrétne určiť niekoho, koho by chcela do Komisie - to urobiť nevie.

Pred vymenovaním jednotlivých členov a pred pridelením im ich portfólia - teda oblastí, za ktoré budú zodpovední - presakovali informácie, že najväčší problém bude práve s osobami pána Šefčoviča a pána Várhelyiho. Ak však chcete, aby váš tím fungoval dobre, potrebujete kvalitných a skúsených ľudí, aby prácu odviedli na vysokej úrovni. Môžeme s pánmi Šefčovičom a Várhelyim nesúhlasiť v mnohých veciach, ale ich skúsenosti hovoria za všetko. Neviem si predstaviť nikoho iného na post obchodu a ekonomickej bezpečnosti, kto by bol kvalitnejším, než pán Šefčovič. Zároveň som toho názoru, že aj pán Várhelyi ako právnik a dlhoročný diplomat so skúsenosťami v Komisii, je pre Komisiu prínosom. Nehovoriac o tom, že pán Šefčovič dostal za úlohu oblasť obchodu s neľahkým zameraním. Jednak na USA a jednak na Čínu. To je aj to, čo Robert Fico a vláda pod jeho vedením komunikuje už dávno: politika na všetky svetové strany.

Čo sa týka pána Síkelu a rozhodnutia Ursuly von der Leyenovej dať mu tak bezvýznamné portfólio je s najväčšou pravdepodobnosťou odpoveď na kvalifikáciu pána Síkelu týkajúca sa skôr jeho skúseností s politikou na tejto úrovni.

Všetkých kandidátov ešte čakajú vypočúvania vo výboroch. Uvidíme, ako dopadnú jednotliví traja páni. Jedno je však isté, vláda Roberta Fica trvá na svojej nominácií a usudzujúc podľa portfólia Maroša Šefčoviča a náročnosti jeho úlohy je vidno, že aj predsedníčka von der Leyenová si uvedomuje kvalitu, ktorú zaručujú jeho skúsenosti.

Aké očakávania máte od zahraničnej politiky po prevzatí tejto agendy bývalou premiérkou Estónska Kajou Kallassovou a lotyšským politikom Anrdiusom Kubiliosom, ktorý bude zodpovedný za obranu a vesmír?

Obidve tieto agendy spadajú pod výlučnú právomoc členských štátov. Samozrejme, Vysoký predstaviteľ pre zahraničné veci je z titulu svojej funkcie aj podpredsedom Komisie a teda má aj iné právomoci, ale skôr ide v oboch prípadoch o koordinátorov spoločných stretnutí ministrov zahraničných vecí a ministrov obrany, a prípadne aj ministrov školstva, keďže napríklad oblasť vesmíru patrí v niektorých členských štátoch pod školstvo. Ich úloha (Kallas a Kubilius) bude skôr protokolárna. To neznamená, že nebudú navonok komunikovať to, čo sa nám niektorým nebude páčiť. Ide o to, že oni budú môcť komunikovať iba to, na čom sa ministri zhodnú. Uvidíme, aké budú ich kroky v rámci EÚ, ale z pozície členov Komisie majú ruky zviazané viac, ako z pozície člena suverénneho členského štátu. A ak nastane situácia, že sa nám nebudú páčiť ich kroky, bude nutné tlačiť na domáce vlády členských štátov, aby ich korigovali.

Ako sa podľa Vás bude odvíjať ďalšia podpora Ukrajiny v tomto zložení eurokomisárov? Prípadne, na čom svoj názor zakladáte?

Podpora Ukrajiny nezávisí úplne tak od Komisie. Na podpore sa zhodli hlavne predstavitelia Európskej rady - čo je iná inštitúcia EÚ, než Komisia, či Európsky parlament. Personálny substrát Európskej rady tvoria vrcholní predstavitelia výkonnej moci členského štátu. Preto napríklad Francúzsko je zastúpené prezidentom, keďže tam majú prezidentskú formu vlády, u nás a v Českej republike idú na rokovania Európskej rady predsedovia vlád.

Samozrejme nie je možné tvrdiť, že sa na týchto formátoch nelobuje tým či oným smerom. Ale po Draghiho správe bude mať Európska komisia viac problémov s Európskou úniou samotnou, než starať sa tak dramaticky o nečlena EÚ, ako to robili doteraz.

Skupina dvadsiatich českých osobností sa obrátila na predsedníčku Poslaneckej snemovne Markétu Pekarovú Adamovú, aby bola pripravená prerušiť vzťahy so Národnou radou SR kvôli odvolaniu šéfa Progresívneho Slovenska Michala Šimečku. Ako môže táto iniciatíva ovplyvniť medzištátne vzťahy?

Nijak! Rozdelenie slovanských štátov je fenoménom ostatných desaťročí. Mnohí z nás sa ešte narodili v Československu, dnes sú to dva samostatné štáty. Bývalá Juhoslávia, je už tiež „bývalá“ a Sovietsky zväz už tiež neexistuje. Ale keď sa pozrieme na to, ako vznikla Česká republika a Slovenská republika a ako vzniklo Slovinsko, Srbsko a Chorvátsko, a čo tomu predchádzalo, musíme si povedať, že my - občania ČR a SR - sme mali viac rozumu, ako ktorýkoľvek iný štát. A nebojme sa povedať, že ktorýkoľvek iný štát na svete!

Máme medzi sebou rodinné a priateľské vzťahy, ktoré nedokáže rozbiť žiadna vláda. Respektíve, určite na to nestačí jedno volebné obdobie. Takže by som chcela aj touto cestou vyzvať každého, aby sa zamyslel nad tým, či nám politici stoja za to, aby sme sa susedovi obrátili chrbtom, alebo ho dokonca začali nenávidieť. Na príkaz niekoho? Za mňa určite nie. A trúfam si povedať, že za prevažnú väčšinu Slovákov za to žiadna vláda nestojí! A som presvedčená, že takto je to aj u vás v Českej republike.

Český prezident Pavel znova kritizoval vládu Roberta Fica. Slovensko podľa neho smeruje k tzv. riadenej demokracii, ako je Maďarsko za kabinetu Orbána alebo Rusko za vlády Putina, a vzďaľuje sa európskemu či globálnemu mainstreamu. Čo si myslíte o tomto hodnotení zo strany českého prezidenta?

Mám úctu k úradu prezidenta a rešpektujem vôľu českých voličov. Kritika je v demokracii namieste a je potrebná. Čo sa však týka vyjadrenia pána prezidenta o nejakom smerovaní k nejakej totalite pod vedením Roberta Fica, tak by sme sa mali skôr pozrieť na kroky, ktoré robili všetky vlády na okolí počas Covid-krízy. Bola to kríza - kríza demokracie. Prvé, na čo siahali všetky vlády, boli ľudské práva a slobody. Nezachytila som, že by súčasný prezident Českej republiky kritizoval tieto obmedzenia. Možno to robil a mne to uniklo. Ale pamätám si, ako predstavitelia Smeru - vtedy v opozícií, organizovali protesty na podporu dodržiavania ľudských práv a slobôd a ako silou a váhou svojich osobností využívali mediálny priestor na ochranu týchto privilégií. Takže z môjho pohľadu môže každý označovať predstaviteľov Smeru a konkrétne Roberta Fica za všeličo, ale vyprosím si, aby Roberta Fica niekto, hoci aj prezident Pavel, označoval za diktátora! Odporúčala by som mu držať sa faktov a nešíriť dojmológiu. Je to nedôstojné!

A čo sa týka „mainstreamu“. Nech si pán prezident podrobne naštuduje program novej Komisie. Ono to totiž vyzerá tak, že sa Komisia stotožnila s predvolebným programom strany Smer-SD. Takže najneskôr do polroka bude Smer-SD mainstreamom.