Michelko: Európa je na tom zle. Na jej čele sú osobnosti, ktoré naozaj nevzbudzujú rešpekt

Pán premiér Robert Fico v liste Ursule von der Leyenovej konštatoval, že bez silného hospodárstva je Európa zraniteľná. Uviedol, že v ére rozpadu svetového poriadku rozhodujúci svetoví hráči neberú Európu vážne kvôli strate jej konkurencieschopnosti. Čo si o tom myslíte? Aké sú ďalšie možné príčiny straty politického kreditu Európy?

Samozrejme, že s tým súhlasím. Je to vec, ktorú vidia a vedia všetci normálni ľudia. Európa je preregulovaná, nemá nejaké leadership, má zle nastavený Green Deal a v podstate v medzinárodnej oblasti nemá dostatočnú autoritu. Na jej čele sú osobnosti, ktoré naozaj nevzbudzujú rešpekt. Takže áno, Európa je na tom veľmi zle. Tieto vyjadrenia už viackrát povedal, teraz sú takto verejne v liste. Čiže premiér asi chcel povedať, že pokiaľ neurobia zásadné reformy a zmeny v Európe, tak bude úplne marginálna. Ešte pred nejakým časom sa hovorilo, že Európa je ekonomickou veľmocou, ale politickým trpaslíkom. Dnes už začína aj ekonomika oproti Spojeným štátom, Ázii, predovšetkým Číne, upadať, a už ani ekonomicky nie sme takí, akí sme boli. To znamená, je to taký posledný apel, že pokiaľ sa zásadne nezreformuje, tak bude úplne marginálna.

Fico vyzýva na prehodnotenie klimatických cieľov, ktoré sú pre európsky priemysel likvidačné. Vhodným riešením je podľa jeho názoru štvorročné až päťročné odloženie používania mechanizmu emisných kvót. Viedlo by to podľa neho k oživeniu strategických priemyselných odvetví. Považujete to za vhodný krok? Čo by ste odporučili okrem toho?

V podstate je to vec, ktorá trápi viacerých a je to veľký problém. Samozrejme, neznamená to, že takýmto ľahkým spôsobom sa to hneď podarí presadiť, ale začína sa veľká debata, lebo podobný názor má množstvo štátov, vrátane napríklad aj Českej republiky. ETS-2 je vec, ktorá naozaj dopadne aj na bežných ľudí, zvýši to náklady a tým pádom zníži príjmy a spôsobí to, že Európania budú chudobnejší. Niektoré veci sa postupne začínajú prehodnocovať pri klimatických politikách. Zákaz spaľovacích motorov do roku 2035 sa trochu modifikoval alebo trošku zmenil, s tým, že ten klimatický horizont 100 % zníženia emisií sa zmenil na 90 % a že hybridné autá budú dovolené aj po roku 2035. Je možná nejaká revízia, treba sa o to pokúšať a Slovensko, respektíve premiér, je v prvej línii. Verím, že získa viacero podporovateľov, ktorí ho v tom podporia.

Pán premiér poukázal na skutočnosť, že konflikt na Ukrajine je ústredným obsahom všetkej agendy Európskej rady a Európskej komisie. Rovnaká pozornosť a zdroje by mali byť venované aj budúcnosti Európy. V čom je príčina, že Ukrajina sa v určitom okamihu stala centrom všetkej politiky Európy? Vyplatila sa Európe politika neustáleho zvyšovania stávok na víťazstvo Ukrajiny?

Ukázalo sa, že určite nie. Tak aj preto, že pokiaľ je na európskom kontinente nejaká vojna, je to logické. Druhá vec je, že veľmi zle sa vyhodnotili možnosti a schopnosti Ukrajiny dosiahnuť, nedajbože, víťazstvo. To naozaj nehrozí. Ukázalo sa, že Spojené štáty odmietli ďalej financovať niečo, čo nemá koniec. Teraz vlastne odmietli európske krajiny, predovšetkým Belgicko, ale aj mnohé ďalšie, siahnuť a použiť zmrazené aktíva Ruskej federácie. Náhradný plán je taký, že sa urobí pôžička vo výške 90 miliárd eur, za ktorú bude ručiť väčšina európskych krajín, s výnimkou Česka, Maďarska a Slovenska. Tieto sa z toho vyvliekli. S Poľskom asi rátať nemôžeme ani do budúcnosti, keď sa hovorí o V4, minimálne s jeho vládou, nie s jeho prezidentom. Tak to už je ďalšia vec. Čo je podstatné, tá 90‑miliardová pôžička umožní Ukrajine 8 – 9 mesiacov nejako prežiť. Ešte, myslím, že Kanada dala 3 miliardy na Ukrajinu, čiže Ukrajina má nejakých 93 miliárd. Otázka je, čo potom bude ďalej, či bude ďalší pokus. Ukazuje sa, že veľmi ťažko sa nachádzajú prostriedky pre Ukrajinu po výpadku USA. Všetci už len túžia po nejakom prímerí alebo mieri. Myslím si, že dnes nikto príčetný už neráta s víťazstvom Ukrajiny. Otázka je, ako dlho toto bude. Hlavne keď sa tie peniaze vyčerpajú, myslím si, že ďalšiu podporu bude získavať extrémne ťažko. Stávka na víťazstvo Ukrajiny je absolútne irelevantná a veľmi nerozumná.

Na európskom kontinente je vojna a pokiaľ je za našimi bránami nejaká vojna, musia to riešiť. Geograficky je to záležitosť, ktorá je blízka. Samozrejme, že Európa mala záujem, aby bola Ukrajina ešte v roku 2014 integrovaná do prístupových procesov Európskej únie. Ukrajina je relatívne bohatá na nerasty. Potom, samozrejme, predovšetkým takíto jastrabi, ako je bývalý britský premiér Boris Johnson a podobne, to vnímali spočiatku zrejme ako výhodnú proxy vojnu, že prostredníctvom podpory Ukrajiny budú oslabovať Rusku federáciu. To bol taký model. Ukázalo sa, že pokiaľ si európski lídri mysleli, že pomocou sankcií dostanú Rusko na kolená a že skolabuje jeho ekonomika, tak toto sa nestalo. Ani 19 sankcií k ničomu takému neviedlo. Znamená to, že toto je pat a slepá ulička. Príčetní lídri hľadajú teda iné cesty. Prejavilo sa to napríklad v tom, že vôľa dávať pomoc Ukrajine sa prudko znižuje a je oveľa ťažšia. Logicky centrom politiky bola Ukrajina kvôli dvom veciam: je to v Európe a vnímali to niektorí lídri ako vhodný spôsob na oslabenie Ruskej federácie prostredníctvom tretieho činiteľa alebo tretej strany.

Ďakujeme za rozhovor!