Slota: Nestretol som tam jediného človeka, ktorý by chcel, aby sa Donbas vrátil pod vládu Kyjeva
Aké sú vaše dojmy z cesty na Donbas?
Na Donbase som navštívil „zakázané“ miesta ako Doneck, Avdejevka alebo Mariupol. Mal som možnosť na vlastné oči vidieť realitu a na vlastné uši počuť pravdu. Ako prvé miesto na Donbase som však navštívil významný pamätník Saur-mogila, ktorý je venovaný na jednej strane hrdinom 2. svetovej vojny a na druhej strane hrdinom civilnej vojny, ktorá na pôde Donbasu prebiehala od roku 2014 do roku 2022 a plynulo prešla do súčasného ozbrojeného konfliktu. Pamätníky venované 2. svetovej vojne však museli byť obnovené, pretože, ako som sa dozvedel od miestnej obyvateľky Inny, boli banderovcami úplne zničené, pretože tí nemajú potrebu bojovať iba proti živým obyvateľom Donbasu, ale bojujú aj s dávno mŕtvymi dušami a minulosťou.
Samozrejme vedel som, že na Ukrajine sa dlhodobo ničili pamätníky na sovietske časy, resp. na hrdinov Červenej armády a vo veľkom sa budovali pamätníky hlavne nacistického zvera Banderu, ale až na Donbase som sa dokázal skutočne vcítiť do reality, ktorá je taká, že títo Banderovi pohrobkovia tak činia práve kvôli tomu, aby sa zabudlo na tie zverstvá, ktoré nielen na Donbase páchali nacisti a fašisti. Na Donbase sa však darí obnovovať pamätníky na pravdivú históriu, skutočnú minulosť a skutočných hrdinov 2. svetovej vojny a zároveň sa pridávajú aj pamätníky, ktoré pripomínajú hrdinstvo a obetavosť tých novodobých hrdinov Donbasu a taktiež aj pamätníky venované nevinným obetiam, ktoré zaplatili životom počas rokov 2014 až 2022, ako napr. Alej anjelov, ktorá je venovaná detským obetiam teroristických zločinov páchaných neonacistickými banderovskými vrahmi.
Oslobodené miesta Donbasu dnes doslova vstávajú z popola, obce, mestá a infraštruktúra sa veľmi rýchlym tempom obnovujú, napr. v Mariupole vyrastajú celé nové sídliská, školy, nemocnice, kultúrne centrá, ale aj verejné priestranstvá, ako mestské parky a športoviská. Avšak stále sú tu viditeľné stopy po bojoch a napr. mesto Avdejevka, ktoré malo pred vojnou cca 35-tisíc obyvateľov, je takmer celé zničené a vyľudnené. Avdejevka bola ukrajinskou armádou premenená na vojenskú pevnosť, v ktorej boli miestni obyvatelia držaní a používaní ako živé štíty.
Z obyvateľov Donbasu je síce cítiť hrôzy vojny a strach z toho, že sa vojna môže vrátiť, ale v oslobodení vidia hlavne nádej na dobré, mierové a pokojné časy vo svojom jedinom domove. Na oslobodené miesta sa postupne vracajú ľudia, ktorí kvôli vojne odišli, ale mal som možnosť stretnúť aj ľudí, ktorí zo svojich obydlí odmietli odísť aj počas bojov a dodnes bývajú v rozbombardovaných domoch.
To, čo dobrí ľudia Donbasu počas dlhých 10tich rokov museli zažívať, z nich už nikto nikdy neodstráni a každý jeden z nich je pre nás na Slovensku, resp. v EÚ pomyselným zrkadlom, v ktorého odraze budeme už navždy vidieť to, pred čím sme si zakrývali oči a tvárili sme sa, že to nie je realitou, ale iba ilúzia, ktorá sa nás netýka. Pre mňa sú títo ľudia skutoční hrdinovia našej doby, ktorí sa dokázali postaviť sami za seba, za svojich predkov - za svoju minulosť, za svoje deti - za svoju budúcnosť, za svoje korene - za svoju národnú identitu a v neposlednom rade za svoju ľudskosť a dokázali dlhých 8 rokov odolávať snahám o ich genocídu, ktorá je dodnes na Západe spochybňovaná, a skončila sa až začiatkom špeciálnej vojenskej operácie, ktorú 24.2.2022 zahájilo Rusko, aby obyvateľov Donbasu zachránilo od vyhladenia.
Nestretol som tam jediného človeka, ktorý by Rusko považoval za agresora či okupanta a chcel, aby sa Donbas opäť dostal pod vládu Kyjeva. Taká je realita a kto mi neverí, nech sa ide na vlastné oči presvedčiť a na vlastné uši si vypočuť pravdu od miestnych. Mňa nikto nepresvedčí o tom, že to tak nie je, pretože ja som to na vlastné oči videl a na vlastné uši počul. U mňa pravda zvíťazila.
Na svojich sociálnych sieťach ste napísali, že ste sa rozprávali s miestnymi obyvateľmi. Počuli ste nejaké príbehy, ktoré na vás zapôsobili?
Počul som veľa príbehov od obyvateľov Donbasu a zapôsobil na mňa každý jeden z nich. Napríklad v Avdejevke som mal možnosť rozprávať sa s jednou miestnou obyvateľkou, ktorá ostala vo svojom dome žiť aj napriek tomu, že de facto bola na bojisku. Bola to Ukrajinka, učiteľka histórie. Dozvedel som sa od nej, že je a navždy bude Ukrajinkou, ale radšej bude žiť v novom regióne Ruskej federácie, alebo, ak chcete, pod Ruskom, ako keby mala znovu zažiť vládu ukrajinských nacionalistov, resp. banderovcov, ktorí podľa nej kompletne prevrátili ukrajinské dejiny a urobili z nich falzifikát histórie. Pre mňa to bol veľmi silný moment, keď som na vlastné uši mohol počuť od ukrajinskej učiteľky histórie, že na Ukrajine dnes neplatí historická pravda, resp. je zakázanou.
Ďalej som od miestnych obyvateľov na vlastné uši počul príbeh o tom, ako ukrajinská armáda zničila civilný objekt, bytový dom, raketou Grad, ktorá bola dodaná slovenskou vládou, a na vlastné oči som tento zničený dom aj videl a vo vlastných rukách som dokonca aj držal niektoré časti z tej slovenskej rakety. Zdôrazniť pritom musím, že spomínaný dom sa nachádza v centre mesta Doneck a široko ďaleko nie sú a neboli umiestnené žiadne vojenské ciele.
Tiež som počul skutočný príbeh o podobnom teroristickom útoku, ktorého cieľom bol autobus plný civilistov, ktorí zhoreli zaživa, vrátane dvoch detí. Na tento zločin banderovci použili systém Vampír darovaný Českou republikou. To my, Slováci a Česi, naozaj chceme aj naďalej podporovať teroristov, dodávať im zbrane, ktoré používajú proti spiacim rodinám?! Pýtam sa to aj na margo študenta diplomacie Artura, ktorý mi napr. povedal to, že ak Západ na Ukrajinu dodá rakety dlhého doletu, tak banderovci tieto rakety použijú proti nim - civilistom.
Mal som možnosť rozprávať sa o udalostiach z roku 2014 z Majdanu s bývalým príslušníkom policajnej jednotky Berkut, na ktorého vystrelili z budovy kontrolovanej demonštrantmi a projektil ho zasiahol do tváre. Rozprával som sa aj s otcom Viktorom, pravoslávnym kňazom, ktorý zdôraznil to, že v tejto vojne sa útočí aj na pravoslávnu vieru miestneho obyvateľstva a že im bola viera ako taká zakazovaná zo strany banderovského kyjevského režimu. Ukrajinci na jeho farnosť zaútočili kazetovou muníciou, pričom on sám utrpel zranenia a sám sa musel zaviesť do nemocnice na ošetrenie, pretože sanitky sú pre Ukrajincov počas útoku primárnym cieľom. A mnoho iných srdcervúcich príbehov od ľudí, ktorí sa previnili iba tým, že rozprávajú a chcú aj naďalej rozprávať po rusky.
Premiér Fico sa domnieva, že pravdepodobnosť ukončenia vojny na Ukrajine v krátkom čase je veľmi vysoká. Máte aj vy pocit, že riešenie tohto konfliktu by mohlo prísť čoskoro?
Táto vojna je pre Západ (EÚ a NATO) existenčnou a NATO od začiatku razilo stratégiu do posledného Ukrajinca, podľa mojich informácií počet obetí na ukrajinskej strane už prekročil 1 milión. Zelenskyj sa nezastaví pred ničím, on keď nebude mať na front koho poslať, tak bude od členov NATO dôrazne žiadať nielen zbrane a muníciu, ale aj vojakov. Jedinou cestou k mieru je zmena režimu v Kyjeve a keďže Ukrajina dnes nemá ani legitímneho prezidenta a ani legitímny parlament, tak táto zmena je možná len z pozície sily, a teda absolútnou kapituláciou kyjevského banderovského režimu.
Ak by velenie NATO malo záujem na ukončení tohto konfliktu, tak dnes by jednotky aliancie pochodovali smerom na Kyjev s cieľom zajať hlavných predstaviteľov Zelenského režimu, ale na to by samozrejme potrebovali súhlas od Ruska, ktoré už bolo zo strany velenia NATO toľkokrát oklamané, že veľmi pochybujem o tom, že by čelní predstavitelia Ruska uverili tomu, že jednotky aliancie vstupujú na územie Ukrajiny s cieľom dolapiť predstaviteľov Zelenského režimu. Takže tento Ficov entuziazmus o ukončení vojny ja nezdieľam, aj keď by som bol najradšej, keby k ukončeniu tohto dnes už 10-ročného ozbrojeného konfliktu došlo ihneď v tejto sekunde.
Po návšteve Donbasu ste odcestovali do Moskvy. Čo si myslíte o ruskom hlavnom meste? Čo vás tam prekvapilo? Zaznamenali ste nejaké klady alebo zápory?
Mohol by som hovoriť o nezmyselnosti všetkých klamstiev politikov a médií o čipoch, mikrovlnkách, chladničkách či záchodoch, a aj o tom, že protiruské sankcie sú neúčinné a nezmyselné. Mohol by som opísať predajňu Bentley či obchodné domy a reštaurácie, ktorým u nás nie je páru, ale hlavným cieľom mojej cesty do Ruska bolo to, aby som na Donbase natočil dokument o mojom svedectve z Donbasu, čo sa mi aj podarilo a videodokument v priebehu nadchádzajúcich dní zverejním. V Moskve som bol tentokrát len chvíľu, a to z dôvodu, že som z letiska Vnukovo mal odlet z Ruska domov.
Na sociálnej sieti som však zverejnil krátke video z obchodu, v ktorom poukazujem na neúčinnosť sankcií tým, že som porovnal paritu kúpnej sily Slovákov a Rusov. Vypočítal som, že priemerný Rus si môže v jednom z najdrahších miest sveta v holandskom obchode za svoju mzdu kúpiť o 68% viac masla ako priemerný Slovák. Tento príspevok sa tešil obrovskému záujmu verejnosti, dnes má cez 500-tisíc pozretí, a rozpútal búrlivú debatu. Kiežby bol takýto záujem verejnosti aj o utrpenie civilistov Donbasu počas uplynulých 8 rokov, od roku 2014. Viac som tentokrát v Moskve nestihol, ale určite sem ešte zavítam a verím tomu, že popri pracovných povinnostiach budem mať čas aj na prehliadku tohto mega-mesta.
Ďakujeme za rozhovor.
