„Sme ochotní ísť na hranu.“ Michelko o recipročných opatreniach voči Ukrajine

Podľa vyjadrenia premiéra Fica, ak sa problém s tranzitom plynu nevyrieši, prijme vláda SR tvrdé recipročné opatrenia (zastavenie humanitárnej pomoci Ukrajine, vrátane odmínovania, zrušenie dávok pre ukrajinských utečencov či zastavenie dodávok elektriny). Ako sa podľa vás bude situácia ďalej vyvíjať?

Roman Michelko: Nie je ešte celkom isté, či tranzit bude definitívne zastavený. Hľadajú sa iné alternatívy. Ja si myslím, že tento tlak alebo deklarácia veľkej neľúbosti k takémuto konaniu Ukrajiny prinesie nejaké výsledky, ktoré môžu v konečnom dôsledku viesť k tranzitu. Napríklad, na hranici už to bude slovenský plyn, alebo tam pôjde azerbajdžanský plyn. Jednoducho, my máme eminentný záujem, aby tranzit pokračoval, aby Slovensko nemalo finančný výpadok. Je to pre nás krajne nevhodné, pretože Slovensko poskytovalo Ukrajine humanitárnu a vojenskú pomoc, preto to vnímame veľmi negatívne. My sme jasne povedali, že sme ochotní ísť na hranu. Dokonca v Bruseli odznelo, že by sme mohli aj vetovať niektoré rozhodnutia Európskej komisie, respektíve Európskej únie. Berieme to tak, že premiér deklaroval, že nenecháme to len tak. Urobíme všetko pre to, aby sa to nejakým spôsobom dohodlo alebo aby sa našlo nejaké iné alternatívne riešenie.

Vypočuje Kyjev požiadavky Roberta Fica?

Samotného Fica asi nie, ale pokiaľ Európska únia vyvinie na Zelenského nejaký nátlak, pokiaľ Európska únia alebo Európska komisia povie Ukrajine jasne, že je to útok na krajinu Európskej únie. Vieme, že Ukrajina má ambície byť integrovaná v nejakom dlhšom horizonte do EÚ, tak si to asi rozmyslia. Nevylučujem tú možnosť, že ak si Európska únia uvedomí, že Slovensko môže robiť veľké problémy v zmysle veta, tak bude tlačiť na Ukrajinu, aby prehodnotila svoje rozhodnutie. Tým, že máme nejaké práva v Európskej únii, tak máme väčší manévrovací priestor, môžeme vyvinúť väčší nátlak.

Nakoľko je reakcia Slovenska kritická pre Ukrajinu? Hovorilo sa o zastavení humanitárnej pomoci Ukrajine, vrátane odmínovania, o zrušení dávok pre ukrajinských utečencov či zastavení dodávok elektriny.

Tieto tlaky sú relatívne komplikovanejšie. Ak by sa zrušila humanitárna pomoc, tak by sa Slovensko stalo tranzitnou krajinou. Myslím, že ak by sa Ukrajinci vrátili domov, tak by vlastne pomohli Zelenskému s tým, že by mal brancov do vojny. Toto nie je celkom premyslené.

Čo sa týka elektriny, tam je problém, že my sme súčasťou Európskej prenosovej sústavy. Nie je také jednoduché jednak odísť, jednak prehrali by sme arbitráže, pretože samozrejme Poľsko a Rumunsko by povedali, že sú ochotné tie výpadky nahradiť. Chápem, že toto je skôr politický nátlak, že sme za istých okolností schopní toto urobiť. Museli by sme z európskeho systému odísť a na to by sme museli mať väčšinu v parlamente, čo teraz je veľmi krehké. Takže toto sú skôr nátlakové veci. Ja verím a rátam s tým, že tlak Európskej únie a snaha upokojiť Slovensko a netlačiť ho do takých nejakých viet a podobných záležitostí, bude účinnejšie.

Slovenský premiér Robert Fico povedal, že podľa Zelenského by zastavenie tranzitu plynu cez Ukrajinu malo spôsobiť zemetrasenie na slovenskej politickej scéne. Praje si Kyjev proukrajinskú vládu na Slovensku?

To vidím skôr tak, že to je nejaká snaha zaľúbiť sa Trumpovi a dokopať Európu, aby bola nútená v oveľa väčšej miere odoberať americký plyn. Je jasné, že diplomacia Fica, návštevy Moskvy, polarizujú opozíciu, snažia sa vytvoriť nejaké protivládne protesty. Určite to nepomôže pozícii Fica. V tomto zmysle nepriamo určite pomáha opozícii.

Nemyslím si ale, že na tomto by mala nejakým spôsobom padnúť vláda. Jednoducho voliči koalície majú plné pochopenie pre takéto činy. Voličov opozície nepresvedčíme, ani nemáme záujem. Neviem, či toto bolo priamo zamýšľané. Ja si myslím, že hlavná motivácia Zelenského bola získať čo najviac sympatií u Trampa, aby tá pomoc, ktorá je očakávaná od jeho administratívy, mu prišla. Ona z logiky veci bude na úkor Európy. Trump jednoznačne povedal, že chce čo najviac plynu predávať Európe a v tomto zmysle mu Zelenskyj maximálne pomáha.

Ako na tieto kroky, ktoré avizoval Fico, zareaguje Európska únia?

Samozrejme zatiaľ prvá reakcia bola chladná a ľahostajná. Potom boli rokovania, ktoré otvárajú nejaké možnosti. Záleží na tom, či a do akej miery berú do úvahy a vážne jeho vyhrážky. Ak by naozaj hrozilo, že použije veto pri zásadnejších rozhodnutiach, tak by ho museli zobrať na vedomie a urobiť nejaký kompromis. Ja si myslím, že síce dosť neochotne, ale nejakým spôsobom sa budú zaoberať slovenským problémom. V neposlednom rade nevylučujem aj to, že naozaj ten tlak na Ukrajinu, aby neodrezala od tranzitu plynu krajinu Európskej únie, môže nastať. Nehovorím, že to bude ľahké a že to budú s nejakou veľkou radosťou robiť, ale dávam tomu nenulovú šancu, že sa niečo také môže stať. To znamená, rátame s tým, že Európska únia nás podporí.

Včera sa v médiách objavila správa, že predseda SNS Andrej Danko plánuje v nedeľu vycestovať do Ruska v spoločnosti šiestich ďalších poslancov NR SR. Ako túto cestu Andreja Danka hodnotíte?

Je to parlamentná delegácia do Štátnej dumy RF. Nie je vylúčené, že sa stretnú aj s ministrom Lavrovom. A je to súčasť diplomatickej ofenzívy s cieľom vyriešiť plyn alebo hľadať nejaké riešenie. Samozrejme, Ukrajina medzitým povedala, že môže zastaviť aj ropu, čo je veľký problém.

Chceme ísť tou istou cestou, ktorou ideme aj pri plyne, že by už na hraniciach s Ukrajinou bol slovenský. Alebo hľadať všetky možnosti riešenia. Politici musia urobiť všetko, čo je v ich silách, aby sa odvrátili takéto veci. Je to súčasť krokov, ktoré vyplynuli z rozhodnutia Zelenského zastaviť tranzit. Je to určitá deklarácia, že to nemienime nechať len tak.

Ďakujeme za rozhovor!