Uhrík: Maďarsko chce Ukrajine stopnúť peniaze z Európskeho mierového fondu, a čo Slovensko?
Európska komisia v kauze zastavenia tranzitu časti ropy na Slovensko namiesto rokovaní s Ukrajinou navrhla SR a Maďarsku novú trasu dodávok cez chorvátsky ropovod Adria. Ako vnímate tento štýl rokovaní s členskými štátmi?
Milan Uhrík: Reakcia Európskej komisie na situáciu dokazuje, že toleruje ohrozenie členských štátov konaním nečlenského štátu. Z tohto dôvodu môžeme povedať, že Komisia neháji vlastné záujmy (keďže jej záujem by malo byť dobro členských štátov), ale sleduje záujmy niekoho úplne iného. Niekoho, kto vyvolal „majdan“ na prelome 2013-14. Niekoho, kto chcel odtrhnúť tento región a zároveň sa priblížiť k ruským hraniciam. Niekoho, kto neustále chce posielať zbrane a peniaze režimu, ktorý kvôli zrušeným voľbám už nemá politickú legitimitu. Čím ďalej, tým viac Európska komisia ukazuje pravú tvár.
Ako ovplyvní toto obmedzenie dodávok celkovú energetickú bezpečnosť Slovenska z dlhodobého hľadiska?
Tranzitom cez Ukrajinu Maďarsko a Slovensko získavali 33%, resp. 40-45 % ropy ruského Lukoilu. Príslušné rezorty nás uisťujú, že všetko je v poriadku a energetická bezpečnosť nie je ohrozená. Niekto by mohol povedať, že vláda sa akosi príliš ľahko vzdáva väzieb, ktoré nám zabezpečujú lacné suroviny. Upokojuje verejnosť, ktorá však vidí cenovky v obchodoch. Maďarsko, ktoré by zastavením dovozu ropy cez Ukrajinu, bolo tiež postihnuté, zvažuje rôzne plány ako napr. zadržať platbu vo výške 6,5 miliardy eur z Európskeho mierového fondu Ukrajine, kým Kyjev nepovolí spoločnosti Lukoil prepravu ropy cez Družbu do Maďarska a na Slovensko. Od slovenských predstaviteľov som nepočul žiadnu tvrdšiu reakciu. To by sa malo okamžite zmeniť.
Mnoho popredných politikov sa domnieva, že Európska komisia sa pomocou kauzy s obmedzením tranzitu ropy snaží prinútiť Slovensko a Maďarsko, aby zmenili svoju zahraničnú politiku. Ak s tým súhlasíte, podarí sa podľa Vás európskemu spoločenstvu prinútiť Slovensko k revízii zahraničnej politiky?
Je pravdepodobné, že to je jeden z cieľov. Potvrdzujú to aj reakcie Komisie. Za hlavný a pre euroatlantických „nadšencov“ najdôležitejší cieľ by som však označil ich snahu o odtrhnutie Európy od akýchkoľvek, najmä obchodných väzieb na Rusko. Tie bude chcieť využiť „bidenovský biznis“ a nahradiť ich vlastnými produktmi, nech by bola kvalita alebo cena pre Európu akokoľvek nevýhodná. Eurokomisárom to prekážať nebude, pretože pre nich je ideológia a vlastný prospech na prvom mieste.
Ako sa budú vyvíjať ceny nafty pre konečných spotrebiteľov po "diverzifikácii" energií na jeseň? Od čoho sa budú prípadne odvíjať?
Všetko závisí od riešenia samotnej situácie vládami zasiahnutých krajín a ich politickej odvahy. Ak sa nebudú triasť pred „súmrakom eurokomisárov“, môžu byť ceny na jeseň znesiteľné. Ak sa zosypú pod týmto tlakom, budeme dovážať čokoľvek, čo si atlantický a bruselský lobing zaumieni. Tohto lobingu by bolo vhodné sa zbaviť a uprednostniť najlepšiu možnú ponuku. Aby na prvom mieste bola cena pre občanov, firmy, skrátka našich spotrebiteľov.
