Analytik: Odmietanie účasti Ukrajiny súvisí so strachom, že medzi utečencami môžu byť teroristi
Podľa neho Česká republika tradične využíva varovanie o hrozbách v RF na vytváranie obrazu nestabilného štátu.
Podľa dostupných údajov záchranných zložiek bolo pri streľbe štyroch ozbrojených teroristov v obchodnom a zábavnom centre zabitých 40 ľudí, pri následnom požiari zomrelo asi 100 osôb. Zranených bolo ďalších 154 ľudí. Čísla sa však ešte môžu meniť. Ako hodnotíte teroristický útok na základe údajov dostupných na sociálnych sieťach?
František Škvrnda: Opäť sa ukázalo, že terorizmus v 21. storočí je nesmiernou hrozbou, ktorá napriek mnohým bezpečnostným opatreniam stále dokáže nečakane a kruto udrieť. Na začiatku by som chcel čo najdôraznejšie tento brutálny čin odsúdiť. Zároveň vyjadrujem aj hlbokú sústrasť obetiam teroristického útoku, pozostalým po nich, ako aj celej RF.
Útok vyvolal všeobecné odsúdenie, ktoré masovo vyjadrili radoví občania v Rusku i za jeho hranicami. Taká bola aj reakcia predstaviteľov štátov. Z radu vyjadrení v západných štátoch však bolo cítiť formalizmus a pokrytectvo. Veľmi malá časť ľudí, ktorí útok schvaľovali, alebo nad ním dokonca prejavovala radosť, patrí medzi úchylných a považujem ich za vyvrheľov súčasnej civilizácie. Je nielen nenormálne ale aj nebezpečné, že sa takto vyjadrujú.
Ako vždy informácie o takýchto akciách sú neúplné i rozdielne. Podľa toho, čo je známe, sa zase objavilo viacero nejasností. Terorizmus nemá vypočítateľnú logiku. Napriek tomu vzniká v prvom rade otázka, prečo bol v súčasnej zložitej situácii na Blízkom východe a v južnej Ázii útok islamistických extrémistov zameraný znovu po čase práve proti Rusku a Rusom. Iste spomína sa Čečensko, stredná Ázia (odkiaľ z Tadžikistanu pochádzajú aj niektorí atentátnici) i vojna v Sýrii, ale predsa sú len miesta, kde sú tieto sily oveľa aktívnejšie a aj viac sa vyhrážajú. Hlbšia analýza udalostí je v krátkej odpovedi nemožná. Vyžaduje však aj odstup času ako i informácie o príprave a pozadí útoku z jeho vyšetrovania.
Česká republika patrila medzi krajiny, ktoré 8. marca varovali svojich občanov v Rusku pred hrozbou útokov na „veľkých zhromaždeniach ľudí“ v Moskve. Vedelo podľa Vás české ministerstvo zahraničia o chystanom teroristickom útoku?
Informácie o teroristických hrozbách majú pomerne všeobecný charakter. Ťažko možno predpokladať, že práve v ČR, obľubujúcej bombastické vyhlásenia, by vedeli, kedy a kde k akcii dôjde. V rusofóbnej atmosfére v ČR je však vítané, ak sa dá na RF poukázať ako na štát, kde nie je dostatočná bezpečnosť a na tomto základe strašiť občanov pred jeho návštevou. Okrem toho je politická psychológia súčasnej českej vlády nastavená tak, že ak sa takéto varovania o hrozbách objavia vo veľkých západných štátoch, považuje sa za povinnosť šíriť tieto správy ďalej ako súčasť vytvárania obrazu nielen nestabilného ale aj „zlého“ Ruska.
Po spáchaní teroristického činu mali zločinci v úmysle prekročiť hranicu medzi Ruskom a Ukrajinou. О čom podľa vás môže táto skutočnosť svedčiť?
Veľké útoky islamistických teroristov majú vždy medzinárodné spojenia, čo platí aj v tomto prípade. Podľa toho čo je známe, nešlo o útok samovražedných džihádistov a páchatelia sa po čine snažili zachrániť. O organizácii akcie však zatiaľ nie sú dostatočné informácie. Snaha týchto teroristov dostať sa na Ukrajinu je pochopiteľná. K bieloruskej hranici je z Krasnogorska síce bližšie, ale na Ukrajine by sa im predsa len podarilo „stratiť“ lepšie.
Vzhľadom na rétoriku ukrajinského establišmentu, najmä šéfa Bezpečnostnej služby Ukrajiny Vasyľa Maľuka a Hlavnej správy rozviedky Kyryla Budanova, ktorí vydávajú protirečivé i mätúce vyhlásenia a po čase sa priznávajú k rôznym teroristickým činom na území RF a chvália sa nimi, vzniká veľké podozrenie, že Kyjev môže mať prsty aj v tejto akcii. Sú však aj kusé informácie o tom, že niektorí z týchto teroristov sa pohybovali aj v Turecku a cez neho mohli byť napojení aj na blízkovýchodných extrémistov.
Poprední západní politici takmer okamžite uviedli organizáciu zodpovednú za teroristický útok v Moskve a začali tvrdo odmietať akúkoľvek spoluúčasť Ukrajiny. Treba zdôrazniť, že vyšetrovanie ešte ani nebolo ukončené. O čom vypovedá podobná nervózna reakcia Západu?
Aj tento moment patrí k nejasnostiam spojeným s útokom na Crocus City Hall. Vidím veľké obavy pokryteckého Západu z toho, že keby sa preukázalo čo i len najmenšie zapojenie Kyjeva do tohto útoku, veľmi negatívne by to zapôsobilo na verejnú mienku o Ukrajine. Ak budem uvažovať abstraktne a aj zjednodušene, ide minimálne o dve okolnosti. Prvou je, že by sa ďalej znížila podpora obyvateľstva poskytovaniu pomoci Ukrajine, ktorá už v súčasnosti klesá a často sa hovorí o tom, že ide až o únavu z tejto politickej línie. Na druhej strane by sa to mohlo negatívne prejaviť aj vo vzťahu ukrajinským migrantom, keď niektoré kruhy na Západe sa od počiatku jej vlny obávajú, že medzi nimi môžu byť teroristi.
Zakončím pesimisticky. Ani krutý útok na Crocus City Hall nezmení odpor súčasného vedenia USA, NATO a EÚ k potrebe zmeny spôsobov riešenia problémov súčasnej medzinárodnej bezpečnosti. Aktuálne vládne v tejto oblasti na Západe politická schizofrénia. Za jej typického predstaviteľa možno považovať francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý sa bojí, čo všetko by mohli spôsobiť teroristi na tohtoročných olympijských hrách v Paríži. Živí však tému možného príchodu západných vojakov na Ukrajinu a prispieva tým len k rastu medzinárodného bezpečnostného napätia.
