Analytik: Ukrajinská kríza sa ocitla v slepej uličke. Môže to pre USA skončiť ako Afghanistan
Požiadavku bývalého premiéra SR Roberta Fica považujem jednoznačne za opodstatnenú. Moje stanovisko sa pokúsim objasniť v rozsiahlejšom, širšom pohľade.
Vyjdem zo stavu, do ktorého doviedli dvaja najneschopnejší predsedovia vlád v slovenských dejinách (Igor Matovič a Eduard Heger) nielen bezpečnosť, ale aj celý štát i spoločnosť.
Pôsobenie Ozbrojených síl SR (ďalej len OS SR) po vstupe do NATO (marec 2004) a následnej úplnej profesionalizácii (január 2006) vyvoláva mnoho otázok. Donekonečna sa pri tom opakuje, že NATO je jedinou zárukou bezpečnosti Slovenska. Ukázali sa pri tom dva hlavné trendy, za ktorými sú skryté mnohé ďalšie procesy protirečivo ovplyvňujúce úroveň bezpečnosti SR.
Prvým trendom je, že OS SR sú na skutočnú obranu štátu a jeho teritória predurčené len okrajovo a zmyslom je vytvoriť z nich, popr. z ich vybraných zložiek doplnok expedičného „zboru“, ktorý má bojovať ktovie kde, podľa predstáv vedenia a velenia NATO (rozumej v záujmoch USA). Druhým trendom je tlak na prezbrojovanie OS SR zbraňami a vojenskou technikou najmä z produkcie vojensko-priemyslového komplexu USA, ako aj využívania ich vojenských služieb. Vytvára to závislosť takmer celej národnej bezpečnosti SR, nielen technicky ale aj politicky, na Washingtone.
Bývalý minister obrany SR Jaroslav Naď s ďalšími osobami, ktoré o bezpečnostnej politike SR od menovania vlády v marci 2020 rozhodovali, v rozvíjaní týchto trendov „úspešne“ pokračovali. Minister aj napriek funkciám, ktoré predtým vykonával, patrí do skupiny politikov, ktorí sú len salónnymi bezpečnostnými expertmi (analytikmi) v zajatí jednostranných vízií USA a NATO o spôsoboch riešenia bezpečnostných problémov súčasného sveta. Pri všetkej úcte k nemu, vzhľadom na jeho vzdelanie, prax a spôsob uvažovania i konania vojensko-odborným (technickým) problémom, môže rozumieť len okrajovo.
Mnohokrát však dokázal, že ústredným zmyslom i cieľom jeho politiky v „hegero-matovičovských“ vládach bolo zavďačiť sa USA a aktívne napomáhať realizácii ich záujmov, bez ohľadu na dôsledky pre národnú bezpečnosť SR. Patril aj k papagájom, ktorí donekonečna opakovali „lebo Fico“, „lebo Smer“. Okrem toho sa k ľudom odlišných názorov staval spupne a arogantne, bez akejkoľvek snahy o dialóg. Neraz im nevyberane nadával, čím si sám vystavil vysvedčenie so známkou „nedostatočný“ pre politiku a bezpečnosť Slovenska (z Washingtonu by iste dostal lepšiu známku).
Samostatný, komplexný rozbor témy (najlepšie aj so sieťovou analýzou) by si v tejto súvislosti vyžiadali všetky kroky, ktoré sa dotýkajú stavu vojenskej obrany SR, jej materiálno-technického zabezpečenia a ich zmien od čias, keď sa začali naše vojenské dodávky na Ukrajinu. Vzhľadom na to, že tieto veci sa pokrytecky i diletantsky „utajujú“ a ešte sa o nich aj vo veľkom klame, nevieme, čo všetko sa stalo.
V konaní vlády SR i prezidentky SR, ktorá je z titulu funkcie hlavnou veliteľkou OS SR, chýbali akékoľvek prvky koncepčnosti (nehovoriac už o systematickosti či stratégii). Základným a zrejme aj jediným kritériom bolo sľúbiť čo najviac a urobiť to čo najrýchlejšie, pri čom sa nemali (nesmeli?) brať do úvahy právne, politické a bezpečnostné následky pre SR. Rukolapným dôkazom toho, ako sa veci hodnotili, je podivný dokument „Právne aspekty darovania prúdových stíhacích lietadiel Mig-29 Ukrajine – podklad pre MiO“ (od anonymných autorov), ktorý pred niekoľkými dňami zverejnil na sieti bývalý minister obrany. Jeho asi jedine slušným a výstižným hodnotením je, že by neobstál ani ako seminárna práca na vysokej škole.
Myslím si, že to, čo je uvedené, postačuje na to, aby sa požiadavka R. Fica dala označiť za veľmi potrebnú, vyžadujúcu odpoveď, lebo aký je stav obranyschopnosti Slovenska, sa nevie. Ani „úradnícka“ vláda, ktorú opozícia i kritické kruhy na Slovensku označujú za vládu Zuzany Čaputovej, to však nemôže pripustiť, lebo by sa dokázala snaha súčasnej moci na Slovensku, podieľať sa na prilievaní oleja na oheň ukrajinskej krízy. Súvisí s tým aj končiace tragikomické vystupovanie rozpadnutej štvorkoalície v NR SR, ktorá koná už len a len v záujme svojho čo najdlhšieho udržania sa pri výnosných „korytách“, spojenom s pomstychtivo pokračujúcim rozvratom štátu i spoločnosti.
Opäť bez ohľadu na následky pre obyvateľstvo Slovenska, vrátane veľkej časti tých, ktorí koalíciu oklamane a naivne volili v očakávaní veľkej zmeny. Podľa výsledkov prieskumu preferencií agentúry Polis na začiatku mája by strany bývalej štvorkoalície vo voľbách získali spolu len 35 miest v NR SR, čo je menej, ako by mal Smer-SDS.
Každému objektívne a normálne človeku (bez fetišizovaného takmer zákonom vyžadovaného „prowashingtonského“ myslenia) je jasné, že predlžovanie bojov vedie len a len k väčším obetiam a škodám. Najviac na to dopláca Ukrajina. Žiaľ, výrazne sa to dotýka aj štátov EÚ, najmä malých a tých, čo sú v susedstve Ukrajiny. V tejto vojne nebude víťaza. A k jej veľkej tragédii bude patriť, že Západ nevie čo s tým, že jeho predstava o konci tejto vojny je nesplniteľná. Nijaký alternatívny postup však nemá pripravený. Rusko zaútočilo na Ukrajinu a porušilo tým formálne normy medzinárodného práva, čo ho dovoľuje označiť za agresora.
Tieto normy však aj Západ vedený USA v tomto storočí viackrát porušil. Zložitosti okolo vzniknutej situácie Washington zneužil na roztočenie proxy vojny proti Rusku, z ktorej nesmierne profituje jeho vojensko-priemyslovo-finančný komplex. Do kolotoča vojny donútil za mimoriadne vysokú cenu „vstupného“ nastúpiť aj „spojencov“ (niektorí tam aj tak ozlomkrky utekali). Teraz už nikto, najmä však starý a dopletený vedúci vojnového kolotoča nevie, ako ho zastaviť (a doma okrem toho zápasí s inými veľkými ťažkosťami).
Ukrajinská kríza sa ocitla v slepej uličke. Môže sa to skončiť všelijako, pre USA (Západ) aj podobným fiaskom ako afganský „príbeh“ v roku 2021. Vzhľadom na región v ktorom je Ukrajina, môžu byť následky takéhoto konca oveľa horšie. Aj kvôli tomu, že súčasní vodcovia EÚ a väčšiny jej členských štátov ignorujú, že mala byť mierovým projektom.
Jedinou cestou je uzavrieť čo najskôr prímerie. Jeho súčasťou by malo byť aj ukončenie dodávok zbraní pre Kyjev.
Přiblížný odhad finančnej čiastky, ktorú SR vynaložilo na vojenskú podporu Ukrajiny
Nájsť a zhromaždiť súhrnné údaje o tom, aké zbrane a vojenský materiál Slovenska na Ukrajinu dodalo, je veľmi ťažké, lebo sú sústredené v rôznych zdrojoch a ich pravdivosť je neistá. Neschopné slovenské hegero-matovičovské vlády radšej nijaký oficiálny zoznam nevydali a na rozdiel od iných štátov NATO nezverejňovali ani priebežne finančnú výšku dodávok na Ukrajinu.
Zosumarizovať, čo aj len orientačne, akú hodnotu (sumu) mali tieto dodávky, je ešte ťažšie. Dali by sa pri tom použiť až tri spôsoby prepočtu. Prvým spôsobom je spočítať, aká bola nadobúdacia cena odoslaného materiálu. Druhý spôsob predstavuje spočítanie „zostatkových“ cien podľa stavu a využívania materiálu pred odoslaním. Tretí spôsob, ktorý najlepšie ukáže na to, aká bude skutočná cena týchto dodávok pre slovenský štátny rozpočet a teda aj pre vrecká občanov je, že sa spočíta, koľko bude stáť materiál, ktorý nahradí ten, ktorý bol odoslaný na Ukrajinu.
Vzhľadom na nedostatok relevantných údajov zostanem len pri vymenovaní toho, čo podľa rôznych otvorených mediálnych zdrojov Slovensko poslalo na Ukrajinu. Čo z toho skutočne na Ukrajinu došlo a bolo nasadených v bojoch sa však už nedá overiť.
Lietadlá a vrtuľníky:
- 13 stíhačiek MiG-29 (s pohonnými hmotami a mazivami, skladom náhradných dielcov, pozemným prevádzkovým vybavením a kontrolno-meracou technikou, 3 bez motorov) marec – apríl 2023
- 4 vrtuľníky Mi-17 (mali byť zaplatené z Európskeho mierového nástroja), jún 2022,
- 1 vrtuľník Mi-2 (mal byť zaplatený z Európskeho mierového nástroja), jún 2022,
- 2,4 mil. litrov leteckého paliva.
Protivzdušné (protiletecké) zbrane:
- raketový systém protivzdušnej obrany S-300PMU, apríl 2022,
- 2 odpaľovacie zariadenia protileteckého raketového kompletu 2K12 Kub s náhradnými dielmi, marec 2023,
- 1 radar (riadiaci a navádzací rádiolokátor?) Kub (2K12 Kub?), marec 2023,
- 100 odpaľovacích zariadení proti vzdušným cieľom so 486 strelami, február 2022,
- 52 kusov protilietadlových rakiet 3M9ME , marec 2023,
- 148 kusov protilietadlových rakiet 3M9M3E, marec 2023.
Pozemné zbrane:
- 8 samohybných húfnic Zuzana 2 (cena jednej sa pohybuje okolo 6 mil. eur), jún 2022 - január 2023 (okrem toho malo byť bez upresnenia termínu dodané 16 kusov tejto húfnice, ktoré však spoločne nakúpia Nemecko, Nórsko a Dánsko – cena kontraktu sa uvádza 92 /niekedy 93/ mil. eur),
- 30 bojových vozidiel pechoty BVP-1 z mobilizačných skladov, november 2022.
Delostrelecké náboje:
- 12 000 nábojov kalibru 120 mm, marec 2022,
- náboje 155 mm OFd MKM pre húfnice Krab, od júla 2022,
- „tisíce“ 122 mm rakiet Grad, jún 2022,
- náboje kalibru 122mm a 152mm v neupresnenom počte a čase.
Ženijné prostriedky:
- 2 odmínovacie systémy Božena 5, január 2023.
- ďalší nešpecifikovaný ženijný materiál.
Iný materiál:
- 10 mil. litrov nafty
- ďalší nešpecifikovaný materiál rôzneho určenia,
Jediná suma, ktorá sa oficiálne zverejnila v marci 2022, uvádzala, že sa schválili dodávky zbraní a vojenského materiálu za 46 miliónov eur. Aj pri najnižších odhadoch cien dodávok zbraní a vojenského materiálu zo Slovenska na Ukrajinu ide do dnešného dňa o stámilióny eur.
Pri neschopnosti hegero-matovičovských vlád, ktoré však vedeli peniaze rozhadzovať plným priehrštím bez zváženia dopadov, rozsah týchto dodávok ako aj nejasnosti o čase a spôsobe ich doplnenia, skutočne ohrozujú obranyschopnosť Slovenska. Treba však dodať, že podobným spôsobom sa správajú aj vlády iných štátov NATO, ktoré sú tiež obviňované z toho, že vyprázdňovaním skladov skutočne znižujú bojaschopnosť svojich ozbrojených síl i svoju celkovú obranyschopnosť.
