Štátny dlh USA hrozí kolapsom systému. Odpútavajú pozornosť občanov smerom k „zlému“ Rusku a Číne
Budúce americké systémy diaľkového doletu SM-6, Tomahawk a hypersonické zbrane budú nasadené v Nemecku. Ako sa vám táto perspektíva páči? Túži podľa Vás Západ po opakovaní Karibskej krízy?
František Škvrnda: Nikomu normálnemu sa rozmiestňovanie takéhoto typu zbraní v Nemecku, ale ani inde v Európe, nemôže páčiť. Väčšina súčasných západných európskych politikov však stratila zmysel pre realitu a už takmer slepo poslúchajú USA. Z dejín, ak ich vôbec poznajú, nepovažujú za potrebné niečo si pripomínať, lebo však svet dnes vedú „silné a dobré“ USA. Pod týmto tlakom, ktorý narástol po roku 2022 po začiatku špeciálnej ruskej vojenskej operácie na Ukrajine, sa ocitli vo zvláštnej paranoji. Vedia, že Západ slabne a upadá, boja sa toho, ale nemôžu to pripustiť a začať sa správať racionálnejšie, realisticky. Toho, že by sa Karibská kríza mohla opakovať v nejakej podobe, sa síce tiež boja, ale podriaďujú sa tlaku USA, nič proti tomu nerobia a radšej rozmiestňovanie nových zbraní podporujú.
Dá sa povedať, že umiestnenie systémov v Nemecku je logické po odstúpení USA od Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu v roku 2019?
Politika USA už dávno stratila logiku. Má však zvláštne pravidlá, o ktorých si myslia, že im pomôžu udržať moc a bohatstvo. Najprv strašia všelijakými vykonštruovanými hrozbami a potom sa proti nim začnú „brániť“ tak, že ich nositeľov odstrašujú. Staré zmluvy považujú za potrebné zrušiť, lebo vraj sa porušujú. Okrem toho boli ešte na zadržiavanie ZSSR a dnes sú hrozbami nielen jeho nástupca Ruská federácia, ale aj Čínska ľudová republika. Ohrozená je najmä atlantická bezpečnosť, rozumej prítomnosť vojsk USA v Európe, ktoré „odstrašujú“ Rusko, ale vo Washingtone sa zdá, že to je stále málo.
Úvahy o rozmiestnení uvedených zbraní v Nemecku, nie sú ničím prekvapujúcim a zapadajú do línie nebezpečných agresívnych krokov USA, ktoré ich čoraz submisívnejší spojenci vítajú aj keď to zvyšuje ich ohrozenie. Už krátko po odstúpení od zmluvy v roku 2019 uzavrel Pentagon dohodu s koncernom Lockheed Martin, ktorý dostal 340 miliónov dolárov na vývoj nových rakiet zem – zem s účinným dostrelom od 500 do 5 000 km.
Podľa Rady federácie môže Rusko odpovedať na plán Pentagonu rozmiestnením ruských rakiet na Kube, v Severnej Kórei, Venezuele a Nikarague. Spojené štáty v tom nevidia žiadne riziká? Myslíte si, že sa domnievajú, že napätie medzi štátmi umožní americkej administratíve udržať v napätí vlastných občanov s cieľom odvrátenia eventuálneho vyhrotenia vnútornej situácie po jesenných prezidentských voľbách?
Zopakujem, že hľadať inú logiku okrem snahy zachovať svoju moc a bohatstvo v politike súčasného Západu, je zbytočné. V spleti vykonštruovaných hrozieb sa stráca schopnosť vnímať nebezpečenstvo vlastného konania. Šírenie chaosu a zvyšovanie napätia vo svete je len výsledkom toho, že v zlej situácii v polarizovanej spoločnosti USA nie sú schopné vládnuce elity (zjavné ani skryté), nič vyriešiť. A tak sa snažia nespokojnosť obyvateľstva „nahuckať“ voči „zlu“ zvonku. Ironicky a nekorektne dodám, že správy o „zle“ vo svete pre Američanov dodávajú okrem ich vlastných spravodajských služieb aj takí „informační giganti“, ako sú „vševediace“ britské a české spravodajské služby.
Tak vyhrotená kampaň pred voľbami prezidenta, aká je v tomto roku, ešte v dejinách USA nebola. Situáciu 14. júla dramaticky skomplikoval pokus o atentát na Donalda Trumpa. A to skutočný boj začne až po letných nominačných zjazdoch demokratov a republikánov. Po voľbách v novembri, nech ich vyhrá ktokoľvek, sa nič podstatné nezmení. Ide o kolosálny štátny dlh USA a okrem toho je toľko vnútorných problémov, že hrozia kolapsom systému. Odpútavanie pozornosti obyvateľstva od nich smerom k „zlému“ Rusku a Číne (a aktuálne už aj Bielorusku a KĽDR) je len zúfalým, zástupným (proxy) propagandistickým krokom na jeho balamutenie. Napínanie tejto struny však raz môže prasknúť a nemusí to byť príliš vzdialené.
NATO nazýva svoj plán „odstrašujúcim opatrením“. Scholz považuje rozhodnutie Pentagonu rozmiestniť zbraňové systémy v Nemecku za „veľmi dobré“. Táto stratégia podľa neho pomôže „zaistiť mier v Európe“. Chápu Nemecko a susedné krajiny, že efekt môže byť práve opačný – európske štáty sa môžu stať legitímnym cieľom?
Odstrašovanie, ktoré na Západe ani v 20. storočí nebolo až také účinné, dnes tiež neprináša želané výsledky. Zo zavádzania (rozmiestňovania) nových zbraní však plynú ďalšie zisky vojensko-priemyslovému komplexu USA. Vymyslené západné hrozby o plánoch Ruska vojensky zaútočiť na Európu robia tento odstrašujúci krok v praxi nezmyselným. Nakoniec efekt môže byť paradoxne opačný. Moskvu to neodstraší a zavedie vlastné opatrenia proti novo rozmiestneným prostriedkom, čo znamená, že v Nemecku pribudnú nové terče ruských rakiet v prípade vypuknutia konfliktu.
Na okraj poznamenám, že v 80. rokoch minulého storočia vzniklo v západnej Európe, vrátane Nemecka, silné protestné hnutie proti reaganovským plánom USA a NATO rozmiestniť nové rakety, lebo obyvateľstvo sa tým cítilo byť ohrozené. Blíži sa koniec časov vlády prowashingtonského kancelára Olafa Scholza, ale, žiaľ, môže ju nahradiť ešte kontroverznejšia moc. V Nemecku je však veľká nespokojnosť obyvateľstva s politikou, ekonomikou a bezpečnosťou a možno sa nájdu zase sily, ktoré proti rozmiestneniu nových zbraní začnú protestovať.
Ako ovplyvnia splnenie tohto plánu vzťahy Európy s Čínou? Dávajú tým európski lídri vedeniu ázijských krajín jasne najavo, čo ich môže čakať, pokiaľ budú vzdorovať americkému plánu svetovej expanzie?
Čína tento krok USA skôr či neskôr odsúdi a využije ho ako dôkaz o ich narastajúcej agresívnosti. Na ázijské štáty to, podľa mňa, nebude mať nijaký vplyv, lebo proti nikomu inému okrem Číny by rozmiestnenie takého typu zbraní nemalo vojenský zmysel. A okrem Japonska a južnej Kórei, ktoré sú americkými zbraňami doslova prešpikované by s ich rozmiestnením asi máloktorý iný štát súhlasil. Posilňovanie BRICS a Šanghajskej organizácie spolupráce ukazuje, že vplyv USA v Ázii a v indicko-tichooceánskom priestore ani pri zmätených svetovládnych plánoch stúpať už nebude.
