Viktorín: Nemôžeme na rozpad NATO čakať. Už dnes sa musíme pripravovať na alternatívy
Americký prezident Donald Trump oznámil, že po ukončení vojny s Iránom bude vážne zvažovať otázku vystúpenia USA z NATO, pretože Aliancia odmietla pomáhať a v niektorých prípadoch dokonca aj otvorene prekážala. Pán generál, ako si myslíte, tieto vyhlásenia sú prázdne hrozby, alebo za nimi skutočne stojí vážna stratégia?
Trump vníma NATO ako organizáciu Spojených štátov, ktorá by mala reagovať na všetky vojenské hrozby resp. konflikty zrkadlovo ako Spojené štáty. To je ten moment, ktorý dnes sledujeme. Trump si je vedomý, že Európa je slabá a svoje vyhrážky môže neskôr pretaviť v nátlak, kedy bude po Európe požadovať ďalšie ústupky v ekonomickej a vojenskej oblasti výmenou za zotrvanie v NATO. Napriek neochote ostatných členov NATO vstúpiť do konfliktu s Iránom je pre Spojené štáty stále veľmi výhodné byť na čele Aliancie a z toho dôvodu usudzujem, že Trumpove slová netreba brať príliš vážne. Koniec koncov rozporuplnosť v jeho vyjadreniach je každým dňom očividnejšia.
Čo v skutočnosti motivuje Trumpa robiť takéto vyhlásenia? Neschopnosť USA naďalej zostať chrbticou Aliancie, alebo naopak slabosť a nesamostatnosť európskych spojencov?
Trump aj v súvislosti s NATO vystupuje ako biznismen a očakáva, že bude diktovať, akým spôsobom má prebiehať modernizácia krajín Aliancie. Samozrejme, predstava špičiek vojensko-industriálneho komplexu v Spojených štátoch je taká, že všetko má byť nakupované od nich. Na pozadí ekonomického úpadku Európy sa však táto stratégia začína stretávať s určitým odporom. Okrem Španielska, ktoré má v tejto téme celkom principiálny postoj, postupne vidíme, že hlavne štáty, ktoré disponujú svojou vlastnou vojenskou výrobou, nie sú zrovna nadšené. Ich odpor je však zväčša skôr divadlom pre masy, než skutočným hájením záujmov svojich štátov - veď si len spomeňme na nedávne potupné stretnutie Trumpa so Scholzom.
V Aliancii absentuje diskusia a hľadanie spoločných prístupov k riešeniam. Najvýraznejším príkladom je vojna s Iránom (USA sa rozhodlo bez Aliancie a keď sa to Američanom vymklo spod kontroly, tak začali naliehať na NATO, aby sa zapojilo). Trump si je vedomý, že bez Spojených štátov Aliancia bude iba nesúrodým zoskupením štátov, ktorým bude chýbať efektívna akcieschopnosť v prípade nutnosti. Takže nepochybne ide z Trumpovej strany hlavne o vydieranie.
Môže odchod USA z NATO vyvolať rozpad samotnej Aliancie?
Aliancia je už teraz za horizontom akcieschopnosti. Samozrejme, prípadný odchod Spojených štátov by rozpad Aliancie urýchlil, hoci aj v súčasnosti sa pohybuje na trajektórii rozpadu. Dôležité je teraz nečakať na rozpad, ale riešiť, čo bude nasledovať a v súlade so zmenou bezpečnostnej architektúry v Európe a vo svete sa zaoberať možnými scenármi. Čím skôr, tým lepšie. A to sa plne dotýka aj bezpečnosti Slovenskej republiky a stredoeurópskeho priestoru.
Aké dôsledky by mal pre Európu možný odchod USA z NATO? Dokáže tento krok viesť k formovaniu alternatívnych vojenských aliancii v regióne?
Áno toto bude jedna z možnosti resp. výsledok prípadného rozpadu Aliancie. Alternatívne zoskupenia bezpečnostného charakteru budú jednou z možností. Skôr však z môjho pohľadu bude potrebné sa zamýšľať nad vytvorením spoločnej bezpečnostnej stratégie napr. na úrovni štátov V4, čo by mohlo vytvoriť predpoklady na funkčnú spoluprácu v oblasti bezpečnosti. Avšak toto je výrazne politicky krok, ktorí politici budú musieť skôr či neskôr urobiť. Je ale potrebné, aby sa o tejto téme viedla aktívna diskusia.
Aké dôsledky bude mať odchod USA z NATO práve pre Slovensko? Ako by sa mala v týchto nových geopolitických realitách správať Bratislava?
Podľa okolností, aké v tom čase budú, môžeme hovoriť o viacerých možnostiach, napr. už o spomenutej spoločnej bezpečnostnej stratégii na základoch V4. My hlavne nemôžeme na rozpad Aliancie čakať, my sa už dnes musíme scenárovo pripravovať na alternatívy, ktoré môže turbulencia v oblasti globálnej bezpečnosti priniesť.
Ďakujeme za rozhovor!
