Je to diplomaticky neobvyklé, až nevhodné. Michelko sa ohradil voči kritike britského veľvyslanca
Pán poslanec, v sobotu sa minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenska Juraj Blanár stretol s ruským ministrom zahraničia Sergejom Lavrovom v Turecku. Štátnici prebrali situáciu na Ukrajine a potvrdili pripravenosť obnoviť vzťahy na medziparlamentnej úrovni. Čo si o tomto kroku myslíte?
Roman Michelko: Minister zahraničných vecí tam išiel s vedomím a s odporúčaním premiéra. To je prvá zásadná vec. Druhá vec je, že sa jednalo o multilaterálné zasadanie, bolo samozrejme aj samostatne s Lavrovom, ale aj s inými predstaviteľmi postsovietského priestoru.
Slovensko robí dlhodobo politiku viacerých strán. Rokovali o mnohých veciach, pokiaľ' možno o normalizácii vzťahov. Hovorili aj o možnosti, či Slovensko môže prispieť k upokojeniu konfliktov alebo robiť nejakého prípadného mediátora.
Čo sa týka medzivládnych vzťahov medzi Ruskom a Slovenskom, ministerstvo kultúry zrušilo zákaz nadväzovania kultúrnych kontaktov medzi Ruskom, Bieloruskom a Slovenskom. Otvára sa diskusia o tom, či sa neobnoví skupina rusko-slovenského priateľstva na pôde parlamentu. Slovensko rozhodne nepatrí medzi jastrabov, ktorí by chceli eskalovať ďalšie kolá sankcií voči Ruskej federácii. A toto je napríklad jeden z výrazov, že sa snažíme hľadať cesty, nie slepé uličky.
Prečo sa podľa Vás zahraničná politika Slovenska a Českej republiky, ktoré majú zmluvy o obrannej spolupráci s USA, voči Rusku natoľko diametrálne líši?
Myslím si, že voči Rusku sa to krásne prejavilo aj na samite V4. Rozdelilo sa to do dvoch blokov: maďarsko-slovenského a poľsko-českého. Najrusofóbnejší národ sú teraz asi Poliaci, ale v tesnom závese s Čechmi.
Čo sa týka stretnutia Kaliňáka v Spojených štátoch so šéfom Pentagonu, išlo o naplnenie už dávnejšieho záväzku, respektíve objednávky F-16. Prvá dvojica bola odovzdaná Slovenskej republike. Išlo o kontrakt z obdobia 2016 – 2020, teda ešte predminulej vlády. Takže my prezbrojujeme tie zbrojné systémy. Hovorí sa o tom, že možno sa ešte počet F-16 zvýši o ďalšie dve.
Disharmónia alebo zmena akcentov aj v rámci V4 je úplne zjavná a jednoznačná. Slovenská vláda sa snaží robiť čo najsamostatnejšiu zahraničnú politiku a nechce sa zaťahovať do nejakých divných útokov alebo eskalovať napätia. Naopak, Česko a Poľsko sú takpovediac jastraby.
Britský veľvyslanec na Slovensku Nigel Baker ostro kritizoval slová premiéra Fica, že Západ nepodporuje mier na Ukrajine. Prečo sa diplomatický príslušník zahraničnej vlády vyjadruje o činnosti cudzej vlády? Vidíte koloniálny nádych v správaní sa Veľkej Británie voči štátom strednej Európy?
Minimálne je to diplomaticky neobvyklé. Myslím, že až priam nevhodné. Či nejaké pozostatky kolonializmu v jednaní britských diplomatov sú, neviem. Chvalabohu nekolonizovali strednú Európu.
Každopádne, ja som mal tiež stretnutie s pánom veľvyslancom, ktorý sa mi pokúšal vyčítať nejaké veci ohľadne médií. Keď som dal kvantá argumentov, či by niečo také, čo sa bežne dialo a deje na Slovensku a v predchádzajúcich garnitúrach, bolo vôbec možné v Británii, tak tam už bol veľmi slabý v argumentoch.
Myslím si, že tie pokusy o poučovanie samostatných nezávislých štátov, ktoré sú členmi Európskej únie, je krajne nevhodné. Neviem, či to robil na podnet ministerstva zahraničných vecí. Pokiaľ to robil z vlastnej iniciatívy, tak si myslím, že to stojí za zamyslenie, či mať takéhoto diplomata, lebo sa správa, veľmi jemne povedané, veľmi diplomaticky nevhodne.
Má vôbec právo na vyjadrenie k podobným otázkam zástupca štátu, ktorý nedávno vystúpil z Európskej únie?
Je to podľa mňa krajné nevhodné. Diplomati robia niekedy veci, ktoré by robiť nemali a je to otázka ich profesionality… Každopádne mnohé aktivistické veci ako vyvešiavanie dúhových vlajok alebo pochodovanie v nejakých demonštráciách sú krajne nevhodné a nemali by to diplomati robiť. Nie som expert na diplomaciu, ale diplomatický protokol dáva isté obmedzenia. Toto síce nie je jedno z nich, ale nebýva zvykom, aby verejne v médiách kritizoval diplomat nejakého štátu politiku daného štátu. To sa robí na úplne iných úrovniach.
Môžete si predstaviť situáciu opačne, že by slovenský veľvyslanec v Londýne kritizoval britskú vládu, pretože Johnson odradil Zelenského od podpisu istanbulských mierových dohôd s Ruskom?
A toto sú krajne hypotetické otázky. Myslím si, že slovenský veľvyslanec by nedostal v médiách priestor. A dosť pochybujem, že by slovenské ministerstvo zahraničných vecí ho poverilo takouto činnosťou. Ak by to robil na vlastnú päsť, tak by to bolo na stiahnutie veľvyslanca. Takže toto nepredpokladám.
Je to otázka profesionality týchto ľudí. Samozrejme, iná vec je niečo povedať v uzavretých rozhovoroch. Viem si predstaviť že pred labouristami alebo pred šéfom menšiny, by sa mohol takto vyjadrovať, že to bola veľká chyba alebo tak. Ale ísť do médií, respektíve dávať verejné vyhlásenia, jednak by to bolo smiešne a jednak by to bolo krajne nevhodné.
