Michelko: Slovenské pôžičky Ukrajine sa musia vrátiť podľa splatnosti i formou nerastného bohatstva
Podľa pána predsedu SNS Andreja Danka Slovensko podporilo Ukrajinu celkovou sumou 3.5 mld. eur. Keď budú Američania od Ukrajiny chcieť vrátenie pomoci, Slovensko by nemalo zostať bokom, povedal Danko. Ako hodnotíte tento návrh pána predsedu Danka?
Pomoc Ukrajine je zložená z dvoch častí. Jedna je pomoc, druhá je pôžička. Pri pôžičke je jasné, že keď ju teraz poskytneme, treba ju vrátiť. Čo sa týka pomoci, tam sa jednalo o zbrojné systémy V-300 a MiG-29. Fungoval tam špeciálny mechanizmus, ktorý mal kompenzovať tieto dary zo Spoločného hospodárskeho fondu, ale ten zablokovalo Maďarsko. Bolo by teda dobré ho odblokovať, pretože peniaze určené na kompenzáciu týchto zbrojných systémov sa na Slovensko nedostali. Túto situáciu bude potrebné vo všeobecnosti vyriešiť.
Čo bolo poskytnuté ako pôžička, musí byť považované za pôžičku, a samozrejme trváme na jej vrátení. Čo sa týka fondu, respektíve kompenzácie, ten je potrebné sfunkčniť. Maďarsko ho blokuje kvôli politickým dôvodom, preto je potrebné nájsť konsenzus na vyriešenie tejto otázky.
Pokiaľ ide o pôžičky, viem, že Ukrajina často využíva pôžičky najmä na prefinancovanie rozpočtu. Ak Slovensko participovalo na pôžičkách, podľa definície sa musia vrátiť, pričom platia podmienky splatnosti a platí možno aj nejaké záložné právo, napríklad vo forme nerastného bohatstva. Do detailov nevidím, ale ak ide o pôžičku, jej splatenie je povinnosťou.
Získa návrh Danka podporu pána premiéra Roberta Fica?
Tento prístup pravdepodobne nebol konzultovaný, ale domnievam sa, že v tejto otázke panuje podobný názor.
Premiér Robert Fico vyhlásil, že je načase uvažovať o zrušení Medzinárodného trestného súdu. Reagoval tak na informáciu, že víťaz nemeckých parlamentných volieb Friedrich Merz chce pozvať do Nemecka izraelského premiéra Benjamina Netanjahua. Ako jeho slová vnímate a čo si o ICC myslíte?
Medzinárodný súd v Haagu je problematický z dvoch dôvodov. Po prvé, jeho zrušenie nie je jednoduché a neviem, či sa nájdu partneri na diskusiu o tejto citlivej téme. Po druhé, jeho jurisdikcia a objektivita sú sporné.
Prvým problémom je uplatňovanie jurisdikcie súdu. Napríklad Mongolsko, ktoré teoreticky podlieha haagskemu súdu, nevydalo prezidenta Putina, hoci je medzinárodne hľadaný. Podobne viaceré štáty ignorovali zatykač na izraelského expremiéra Ariela Šarona. To ukazuje, že autorita súdu je limitovaná.
Druhým problémom je jeho neobjektivita. Počas vojny v Juhoslávii súd tvrdo stíhal srbských predstaviteľov ako Karadžića, Miloševića či Biljanu Plavšić, ale kosovských zločincov, ako bol Ramush Haradinaj, sa dotkol len okrajovo. Tieto dvojité metre podkopávajú dôveryhodnosť inštitúcie.
Záverom, jurisdikcia, nestrannosť a postup Medzinárodného súdu v Haagu sú sporné. Minimálne by sa o týchto otázkach malo začať otvorene diskutovať. Rozhodnutia súdu sú často kontroverzné, čo ešte viac oslabuje jeho pozíciu.
Ďakujeme za rozhovor!
