https://42tcen.com/index.php/entry/obcania-by-miesto-prehlbovania-ocakavali-nejaky-kompromis-michelko-odsudil-rezoluciu-ep
Občania by miesto prehlbovania konfliktu očakávali nejaký kompromis. Michelko odsúdil rezolúciu EP
Občania by miesto prehlbovania konfliktu očakávali nejaký kompromis. Michelko odsúdil rezolúciu EP
Slovenskí europoslanci odmietli rezolúciu EP s výzvou na zrušenie reštrikcií na používanie západných zbraní dlhého doletu proti Rusku. Poslanec N... - 20.09.2024, 42TČen
2024-09-20T06:21:31
2024-09-24T11:35:30
SNS
Roman Michelko
Evropský parlament
Názory
/html/head/meta[@name='og:title']/@content
/html/head/meta[@name='og:description']/@content
https://42tcen.com/files/entries/1726849197_Michelko-FB.jpg
Európsky parlament vo štvrtok prijal rezolúciu, ktorá vyzýva štáty EÚ, aby zrušili súčasné obmedzenia, ktoré platia pre používanie západných zbraní proti Rusku. Čo podľa Vás EP sleduje prijatím tohto dokumentu za beztak už napätej medzinárodnej situácie? Roman Michelko: Určite to prispeje len k eskalácii konfliktu. Ak by sme mali ísť cestou hľadania nejakých dohôd alebo zastavenia bojov, tak toto je presný opak. Otázka je, či vyriešenie ukrajinskej krízy je možné politickými alebo vojenskými prostriedkami. Ukazuje sa, že vojenskými asi nie. Respektíve, v opotrebovacej vojne nemá šancu Ukrajina vzdorovať Ruskej federácii. Chápem, že dávajú argumenty, že toto je lepšia vyjednávacia pozície a podobne, ale ja si myslím, že sa približujeme k červenej čiare. Tie následky môžu byť oveľa horšie. Skôr by som čakal diplomaciu. Chápem niektorých jastrabov a štáty, ktoré máju dlhodobý postoj, ale zdá sa mi veľmi nešťastný. Som rád, že aspoň časť slovenských europoslancov nenaskočila na tuto rétoriku. Rezolúcia vyzýva európske štáty okrem iného k tomu, aby štáty NATO zabezpečili ročnú vojenskú podporu pre Ukrajinu vo výške minimálne 0,25 percent svojho HDP. Čo si o tejto výzve myslíte počas hospodárskej recesie? Európski úradníci nie sú pod vplyvom voličov, môžu ignorovať to, čo si myslia voliči. Máme teraz veľmi ťažký konsolidačný balík na Slovensku. Predstava, že by sme štvrť percenta HDP, čo naozaj nie je málo, dávali na Ukrajinu, je asi politicky nepriechodné. Bruselskí úradníci sú technokrati pod silným ideologickým vplyvom časti politického spektra. Chvála bohu, stále ešte o rozpočtových určeniach a prostriedkoch rozhodujú volení politici. Ty sú pod vplyvom a kontrolou svojich voličov. Tí sú už extrémne unavení z ukrajinského konfliktu. Miesto prehlbovania vojny by očakávali nejaký ťažký, ale nevyhnutný kompromis. Pre zlepšenie hospodárenia štátu a konsolidáciu verejných financií kabinet navrhol zvýšenie DPH na 23 percent. Čo si o tomto kroku myslíte a prečo toto navýšenie nepodporujete pri knihách? Všetky (výrobky), okrem základných potravín a základných vecí, (by mali byť zdanené) 23 %, čiže je to nevyhnutné, pretože naozaj máme rozvrátené financie. V prípade kníh je ten výnos tak malý a negatívne dôsledky sú tak veľké, že dúfam, že sa to prehodnotí. Samozrejme, nahradenie výnosu z nejakej inej dane je vždy ťažké, ale viem si predstaviť, že by sa mohlo nájsť pri dobrej vôli. Verejnosť na toto veľmi negatívne zareagovala. Tam ide aj o to, že v okolitých krajinách, v Česku, kde knižný trh máme v podstate spoločný, je 0 % DPH, plus tlačiarenské kapacity a schopnosť rentability malých vydavateľstiev a malých kníhkupectiev. Výnos by bol tak malý a devastačné účinky tak veľké, že verím, že sa to nejakým spôsobom skoriguje a nájdu sa iné rozpočtové prostriedky, kde sa tento prípadný výpadok bude moci skompenzovať. Toto je stále otvorená otázka. Celý knižný trh má veľkosť okolo 100 - 110 miliónov. 23 % je 23 miliónov, ale dneska je 10. Pri lineárnom napočítaní by to bolo 23 miliónov, ale samozrejme je vysoká miera pravdepodobností, že by sa znížil obrad na knižnom trhu. To znamená, že výnosy by boli podstatne menšie, možno na úrovni 6 - 7 miliónov. V rámci štátneho rozpočtu je to v marginálna položka. Verím, že sa nájde iná rozpočtová kapitola, a knihy budú stále na úrovni 10 % DPH.Ako vnímate včerajší Kultúrny štrajk proti krokom ministerstva kultúry, ktorý prebiehal po celom Slovensku? Vždy keď sa reformuje nejaký rezort, tak samozrejme vzniká aj prirodzený odpor. Ľudia samozrejme v rámci demokracie majú pravo vyjadriť svoj názor, pokiaľ neničia verejný majetok, pokiaľ ten protest je kultivovaný a vecný, tak je to v poriadku. Na druhej strane je tu nejaká garnitúra, ktorá má legitimitu a mandát od voličov, takže bude to nejaký stred. Skôr alebo neskôr by teda mali pochopiť, že vláda má isté oprávnenie a kompetencie, takisto ako ministerstvo a skôr treba hľadať cestu nie protestu, ale nejakej dohody. V podstate tak sa to dá. Všetky zmeny, ktoré nastali v rezorte, boli v súlade so zákonom, nikto to nemohol spochybniť. Zase je na druhej strane nereálne očakávať, že opozícia alebo kultúra bude v podstate diktovať legitímne zvoleným politikom, čo majú robiť. Politici majú právo a svoje predstavy a program, s ktorým išli do volieb ho presadiť. A je možné, že sa to časti kultúrnej obci nepáči, ale jednoducho oni nemajú mandát od voličov, na rozdiel od politikov. Skupina českých osobností sa obrátila na predsedníčku Poslaneckej snemovne Markétu Pekarovú, aby bola pripravená prerušiť vzťahy s Národnou radou SR kvôli odvolaniu šéfa Progresívneho Slovenska Michala Šimečku z postu podpredsedu NR SR. Ide podľa Vás o snahu českých liberálov miešať sa do vnútornej politiky Slovenska? Je to v tej istej línii, ako bolo prerušenie konzultácií českej a slovenskej vlády. Je to skôr politické gesto, asi nie je celkom šťastné. Máme dohodnutú recipročnú návštevu v decembri so školským a kultúrnym výborom. Oni boli u nás v máji. Ja samozrejme rátam s tým, že táto plánovaná recipročná návšteva sa nemusí uskutočniť. Samozrejme česko-slovenské vzťahy by to nemalo poškodiť. Keby sa tak stalo, tak by to bolo veľmi nešťastné. My sme mali veľakrát iné politické uskupenia v Čechách a na Slovensku: bol Dzurinda a Fico, naopak bol v ČR Paroubek, a podobne. Niekedy v Čechách a na Slovensku vládla pravica, niekedy ľavica v tom istom čase, boli opačne orientované. Nikdy sa nešlo do takýchto prázdnych, falošných a zbytočne poškodzujúcich vzťahy gest. Verím, že sa toto nenaplní a bude to len planá vyhrážka. A keď sa to vyplní, tak v poriadku - vieme s tým žiť. Na budúci rok sú voľby v Českej republike. Verím, že sa obmení politická garnitúra a nanovo zadefinuje vzťahy. Takže naozaj nebudú vzťahy zaťažované ideológiou alebo blízkosťou progresivizmu. Verím, že Česko-slovenské vzťahy nebudú poznačené tým, kto vládne v Českej a Slovenskej republike. Môže odvolanie Michala Šimečky zásadne ovplyvniť spoločenskú atmosféru a prípadne vyvolať nové protesty? Nemyslím. Slovenská spoločnosť je dosť polarizovaná a už to nemá kam ďalej spieť. Je možné, že nejaký čas miesto podpredsedu, ktoré je vyhradené pre opozíciu, nebude obsadené. Bude to väčší nápor na prácu ostatných podpredsedov. Ale my sme jasne deklarovali, že isté posty - či už kontrolných výborov alebo vo vedení parlamentu - zostávajú rezervované pre opozíciu. Pokiaľ opozície prestane trucovať a dá tam vhodnú, kompetentnú a prijateľnú osobu, tak samozrejme bude zvolená. Pokiaľ to bude ignorovať, tak ostane status kvo.
42TČen
nect24.cz@gmail.com
+420792887302
122
60
2024
42TČen
nect24.cz@gmail.com
+420792887302
122
60
42TČen
nect24.cz@gmail.com
+420792887302
122
60

Občania by miesto prehlbovania konfliktu očakávali nejaký kompromis. Michelko odsúdil rezolúciu EP

Poslanec Národnej rady Roman Michelko (SNS)  - 42TČen
© Facebook / Roman Michelko
Slovenskí europoslanci odmietli rezolúciu EP s výzvou na zrušenie reštrikcií na používanie západných zbraní dlhého doletu proti Rusku. Poslanec Národnej rady Roman Michelko (SNS) vidí riešenie krízy na Ukrajine predovšetkým v diplomacie. Pre neČT24 okomentoval konsolidačný balíček a vzťahy ČR a SR.

Európsky parlament vo štvrtok prijal rezolúciu, ktorá vyzýva štáty EÚ, aby zrušili súčasné obmedzenia, ktoré platia pre používanie západných zbraní proti Rusku. Čo podľa Vás EP sleduje prijatím tohto dokumentu za beztak už napätej medzinárodnej situácie?

Roman Michelko:
 Určite to prispeje len k eskalácii konfliktu. Ak by sme mali ísť cestou hľadania nejakých dohôd alebo zastavenia bojov, tak toto je presný opak. Otázka je, či vyriešenie ukrajinskej krízy je možné politickými alebo vojenskými prostriedkami. Ukazuje sa, že vojenskými asi nie. Respektíve, v opotrebovacej vojne nemá šancu Ukrajina vzdorovať Ruskej federácii. Chápem, že dávajú argumenty, že toto je lepšia vyjednávacia pozície a podobne, ale ja si myslím, že sa približujeme k červenej čiare. Tie následky môžu byť oveľa horšie. Skôr by som čakal diplomaciu. Chápem niektorých jastrabov a štáty, ktoré máju dlhodobý postoj, ale zdá sa mi veľmi nešťastný. Som rád, že aspoň časť slovenských europoslancov nenaskočila na tuto rétoriku.

Rezolúcia vyzýva európske štáty okrem iného k tomu, aby štáty NATO zabezpečili ročnú vojenskú podporu pre Ukrajinu vo výške minimálne 0,25 percent svojho HDP. Čo si o tejto výzve myslíte počas hospodárskej recesie?

Európski úradníci nie sú pod vplyvom voličov, môžu ignorovať to, čo si myslia voliči. Máme teraz veľmi ťažký konsolidačný balík na Slovensku. Predstava, že by sme štvrť percenta HDP, čo naozaj nie je málo, dávali na Ukrajinu, je asi politicky nepriechodné. Bruselskí úradníci sú technokrati pod silným ideologickým vplyvom časti politického spektra. Chvála bohu, stále ešte o rozpočtových určeniach a prostriedkoch rozhodujú volení politici. Ty sú pod vplyvom a kontrolou svojich voličov. Tí sú už extrémne unavení z ukrajinského konfliktu. Miesto prehlbovania vojny by očakávali nejaký ťažký, ale nevyhnutný kompromis.

Pre zlepšenie hospodárenia štátu a konsolidáciu verejných financií kabinet navrhol zvýšenie DPH na 23 percent. Čo si o tomto kroku myslíte a prečo toto navýšenie nepodporujete pri knihách?

Všetky (výrobky), okrem základných potravín a základných vecí, (by mali byť zdanené) 23 %, čiže je to nevyhnutné, pretože naozaj máme rozvrátené financie. V prípade kníh je ten výnos tak malý a negatívne dôsledky sú tak veľké, že dúfam, že sa to prehodnotí. Samozrejme, nahradenie výnosu z nejakej inej dane je vždy ťažké, ale viem si predstaviť, že by sa mohlo nájsť pri dobrej vôli. Verejnosť na toto veľmi negatívne zareagovala.

Tam ide aj o to, že v okolitých krajinách, v Česku, kde knižný trh máme v podstate spoločný, je 0 % DPH, plus tlačiarenské kapacity a schopnosť rentability malých vydavateľstiev a malých kníhkupectiev. Výnos by bol tak malý a devastačné účinky tak veľké, že verím, že sa to nejakým spôsobom skoriguje a nájdu sa iné rozpočtové prostriedky, kde sa tento prípadný výpadok bude moci skompenzovať. Toto je stále otvorená otázka.

Celý knižný trh má veľkosť okolo 100 - 110 miliónov. 23 % je 23 miliónov, ale dneska je 10. Pri lineárnom napočítaní by to bolo 23 miliónov, ale samozrejme je vysoká miera pravdepodobností, že by sa znížil obrad na knižnom trhu. To znamená, že výnosy by boli podstatne menšie, možno na úrovni 6 - 7 miliónov. V rámci štátneho rozpočtu je to v marginálna položka. Verím, že sa nájde iná rozpočtová kapitola, a knihy budú stále na úrovni 10 % DPH.

Ako vnímate včerajší Kultúrny štrajk proti krokom ministerstva kultúry, ktorý prebiehal po celom Slovensku?


Vždy keď sa reformuje nejaký rezort, tak samozrejme vzniká aj prirodzený odpor. Ľudia samozrejme v rámci demokracie majú pravo vyjadriť svoj názor, pokiaľ neničia verejný majetok, pokiaľ ten protest je kultivovaný a vecný, tak je to v poriadku. Na druhej strane je tu nejaká garnitúra, ktorá má legitimitu a mandát od voličov, takže bude to nejaký stred. Skôr alebo neskôr by teda mali pochopiť, že vláda má isté oprávnenie a kompetencie, takisto ako ministerstvo a skôr treba hľadať cestu nie protestu, ale nejakej dohody. V podstate tak sa to dá. Všetky zmeny, ktoré nastali v rezorte, boli v súlade so zákonom, nikto to nemohol spochybniť.

Zase je na druhej strane nereálne očakávať, že opozícia alebo kultúra bude v podstate diktovať legitímne zvoleným politikom, čo majú robiť. Politici majú právo a svoje predstavy a program, s ktorým išli do volieb ho presadiť. A je možné, že sa to časti kultúrnej obci nepáči, ale jednoducho oni nemajú mandát od voličov, na rozdiel od politikov.

Skupina českých osobností sa obrátila na predsedníčku Poslaneckej snemovne Markétu Pekarovú, aby bola pripravená prerušiť vzťahy s Národnou radou SR kvôli odvolaniu šéfa Progresívneho Slovenska Michala Šimečku z postu podpredsedu NR SR. Ide podľa Vás o snahu českých liberálov miešať sa do vnútornej politiky Slovenska?

Je to v tej istej línii, ako bolo prerušenie konzultácií českej a slovenskej vlády. Je to skôr politické gesto, asi nie je celkom šťastné. Máme dohodnutú recipročnú návštevu v decembri so školským a kultúrnym výborom. Oni boli u nás v máji. Ja samozrejme rátam s tým, že táto plánovaná recipročná návšteva sa nemusí uskutočniť. Samozrejme česko-slovenské vzťahy by to nemalo poškodiť. Keby sa tak stalo, tak by to bolo veľmi nešťastné.

My sme mali veľakrát iné politické uskupenia v Čechách a na Slovensku: bol Dzurinda a Fico, naopak bol v ČR Paroubek, a podobne. Niekedy v Čechách a na Slovensku vládla pravica, niekedy ľavica v tom istom čase, boli opačne orientované. Nikdy sa nešlo do takýchto prázdnych, falošných a zbytočne poškodzujúcich vzťahy gest. Verím, že sa toto nenaplní a bude to len planá vyhrážka. A keď sa to vyplní, tak v poriadku - vieme s tým žiť. Na budúci rok sú voľby v Českej republike. Verím, že sa obmení politická garnitúra a nanovo zadefinuje vzťahy. Takže naozaj nebudú vzťahy zaťažované ideológiou alebo blízkosťou progresivizmu. Verím, že Česko-slovenské vzťahy nebudú poznačené tým, kto vládne v Českej a Slovenskej republike.

Môže odvolanie Michala Šimečky zásadne ovplyvniť spoločenskú atmosféru a prípadne vyvolať nové protesty?

Nemyslím. Slovenská spoločnosť je dosť polarizovaná a už to nemá kam ďalej spieť. Je možné, že nejaký čas miesto podpredsedu, ktoré je vyhradené pre opozíciu, nebude obsadené. Bude to väčší nápor na prácu ostatných podpredsedov. Ale my sme jasne deklarovali, že isté posty - či už kontrolných výborov alebo vo vedení parlamentu - zostávajú rezervované pre opozíciu. Pokiaľ opozície prestane trucovať a dá tam vhodnú, kompetentnú a prijateľnú osobu, tak samozrejme bude zvolená. Pokiaľ to bude ignorovať, tak ostane status kvo.