Slota: Ak by Fico vetoval nasledujúci sankčný balík, objavili by sa veľmi nečakaní spojenci

Prezident Peter Pellegrini uviedol, že referendum o sankciách voči Rusku nie je možné vyhlásiť. Petíciu iniciovalo Slovenské hnutie obrody a žiadalo vyhlásiť plebiscit s otázkou, aby SR neuplatňovala sankcie voči Ruskej federácii. Podľa slov Pellegriniho je táto referendová otázka právne nejasná a nevykonateľná. Čo si o tomto argumente myslíte?

Prezident Pellegrini nie je Ústavný súd, aby jeho osobný názor na referendovú otázku mohol dávať do roviny s právoplatným rozhodnutím Ústavného súdu, ktoré zatiaľ neexistuje. Existujú názory niektorých ústavných právnikov o protiústavnosti otázky, avšak je k dispozícii aj rozsiahla analýza od profesora ústavného práva na UK Tomáša Ľalíka, ktorý jednoznačne považuje referendovú otázku za ústavnú. Ja sa prikláňam k názoru profesora Ľalíka. Pellegrini sa ukázal ako diktátor, ktorého názor je viac ako Ústava. Ak sa u nás budú robiť takéto precedensy, demokraciu nahradí akási „názorokracia, resp. dojmokracia“, a to asi nie je to, čo by sme chceli. My sa obrátime na Ústavný súd.

Národná rada SR prijala uznesenie o odmietnutí sankčnej politiky a obchodných obmedzení voči Ruskej federácii a o ochrane ekonomických a energetických záujmov SR. Čo si o tomto dokumente myslíte? Čo motivovalo Národnú radu prijať túto rezolúciu?

Návrh tohto uznesenia bol motivovaný našou petičnou iniciatívou, ktorú svojvoľne zarezal prezident Pellegrini. Ja ďakujem SNS a Andrejovi Dankovi, že tento návrh podali. Prijatie tohto uznesenia Národnou radou SR ma milo prekvapilo – to asi nikto nečakal. Podľa hlasovania je jasné, že štyria poslanci zo strany SMER-SSD (Mažgút, Stuška, Plevíková a Baška) sa spolčili s Progresívnym Slovenskom a chceli hlasovanie sabotovať, avšak – nadnesene povedané – osud to zariadil inak. Pozval som pani poslankyňu Bajo Holečkovú zo SaS, ktorá zhodou okolností a svojimi schopnosťami prekazila snahu opozície pod vedením Progresívneho Slovenska a štyroch poslancov SMER-SSD o obštrukciu, na večeru do Petrohradu ako vďaku za jej poslanecký výkon, no doteraz mi nereagovala. Prijatie tohto uznesenia bolo takou malou náplasťou na zmarené referendum, ktoré deň predtým spáchal Pellegrini. Uvidíme, ako sa k tomu uzneseniu NR SR postaví premiér Fico, pretože už avizoval, že pre neho to nie je záväzné – čo zas zaváňa svojvôľou.

Môžete uviesť príklady, v čom konkrétne sankčná politika najviac poškodila SR?

Na túto tému sa už toho popísalo a povedalo veľmi veľa a sú k dispozícii aj čísla. Stačí sa pozrieť na ekonomickú recesiu, v ktorej sa nachádza EÚ a ktorá sa ešte väčšmi prehlbuje. Ak chcete konkrétne príklady, odporúčam vám ísť medzi obyčajných ľudí a opýtať sa ich, ako na ich peňaženky vplývajú napríklad ceny elektriny, zemného plynu alebo pohonných hmôt. A odpoveď dostanete jednoznačnú. Sankčná politika najviac poškodila a poškodzuje peňaženky bežných obyvateľov – a to je tým najzásadnejším poškodzovaním SR.

Národná rada týmto uznesením vyzýva vládu, aby presadzovala ochranu národnohospodárskych záujmov SR a aktívne vystupovala proti opatreniam, ktoré spôsobujú negatívne dopady na priemysel a obyvateľstvo Slovenska. Aké kroky by mohla vláda v tomto smere urobiť na úrovni Európskej únie?

Keby som bol na mieste premiéra Fica, v prvom rade by som na Merzove vyhrážky zareagoval nasledovne: Ak Merz, resp. Nemci, zastavia Slovensku eurofondy, Slovensko zastaví vývoz elektrickej energie do Nemecka. A rovnako tvrdý postoj by som zaujal aj v prípade sankcií. Vetoval by som ich všetky. Nech si sankcie uvaľuje bilaterálne, kto chce a ako chce. A garantujem vám, že zrazu by nebolo toho štátu, ktorý by sankcie uvalil, pretože by si o tom každý rozhodoval sám doma, nie v Bruseli alebo vo Washingtone. A ešte dodám: ak by Fico vetoval nasledujúci sankčný balík, garantujem vám, že by sa objavili veľmi nečakaní spojenci. Ale takýto šok si nikým nevolená bruselská byrokracia nemôže dovoliť, pretože by stratila tvár a ostala by na smiech.

Šéfka EK nedávno vyhlásila, že EÚ by pomohla Kyjevu zaujať silnú pozíciu, ak by sa úplne vzdal ruských dodávok energie a urýchlil vstup Ukrajiny do Únie. Myslíte si, že táto stratégia je v rozpore s národnými záujmami Slovenska?

Táto stratégia je len ľsťou pre nepríčetný kyjevský režim, ktorý sa týmito prázdnymi rečami a sľubmi snaží EK držať vo vojne. EK nepotrebuje Ukrajinu v Únii – potrebuje prírodné a nerastné zdroje, ktoré by mohla drancovať a vyvážať do západnej EÚ za lacno, najlepšie zadarmo. Drancovať ich ako kedysi africké kolónie. A čo sa týka obyvateľstva: tí Ukrajinci, ktorí robili Majdan a túžia po členstve Ukrajiny v EÚ, už v EÚ dávno sú a veľmi pochybujem, že sa niekedy vrátia domov.

Na energonosiče sa treba pozerať iba cez optiku ekonomickej efektívnosti, distribučnej stability a kvality. Naším národným záujmom musí byť v prvom rade toto: musíme mať lacné energonosiče v čo najlepšej kvalite a pri stabilných dodávkach, ktoré dokážeme bezpečne spracúvať a používať. Nie sme niekde na severe Sibíri ani v Nevadskej či Alžírskej púšti, aby sme si tu robili pokusy na našich jadrových reaktoroch a skúšali do nich pchať palivo, ktoré je s nimi kompatibilné akurát tak v politických vyhláseniach vlastizradcov, ktorí sa zapredali západným korporáciám. K tejto problematike musíme pristupovať nanajvýš strategicky.

Ďakujeme za rozhovor!