Teroristický nátlak Kyjeva za podpory Západu vynucuje reakciu. Harabin k protiútokom Moskvy

Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že zintenzívňuje údery na vojenské objekty a podniky ukrajinského obranného priemyslu, ako aj na súvisiacu infraštruktúru využívanú ukrajinskými ozbrojenými silami. Oznámenie prišlo po tom, čo Zelenskyj vyhlásil, že Ukrajina plánuje zintenzívniť útoky na ruské ropné rafinérie v reakcii na údery proti objektom v Kyjeve, v ktorých sa vyrábajú bezpilotné lietadlá a raketové zbrane. Ako hodnotíte taktiku Kyjeva? Aký vplyv môže mať na priebeh bojov a na svetový trh s palivami?

Po začiatku Špeciálnej vojenskej operácie postupne ruské ozbrojené sily oslobodili veľkú časť svojich zákonných území. Pretože vojensky sa Ruskú federáciu nedarilo poraziť, Západ pripravil množstvo teroristických akcií proti civilným cieľom v hĺbke ruského územia, vrátane Moskvy a ďalších významných miest. S cieľom zničiť ruskú ekonomiku a možnosti podporovať vojenské operácie. Ak hovoríme o rafinériách, treba si uvedomiť, že ide o mimoriadne mohutné a rozľahlé priemyselné objekty, ktoré sú ako strategické, aj dobre chránené ruskou protivzdušnou obranou. Zásahy nepriateľských rakiet preto spôsobujú iba lokálne, obmedzené škody. Rafinérie pracujú ďalej. Škody spôsobené agresívnou vojnou proti Rusku zo strany spojeného Západu boli podľa oficiálnych ruských odhadov významné. Nepodarilo sa im ale vyvolať vnútornú revolúciu v Rusku, ako o tom snívali a dodnes asi snívajú mnohí západní stratégovia. Cieľom bolo, a naďalej i je, zosadenie prezidenta Vladimíra Vladimíroviča Putina, rozdelenie Ruska a podriadenie si jeho nesmierne veľkých zdrojov nerastného bohatstva.

Ak máme hodnotiť ich taktiku, možno povedať, že narobila škody, ale zlyhala. Ruská federácia stojí pevne na nohách a s postupujúcimi útokmi kolektívneho Západu sa stáva stále silnejšou. Situácia s palivom na svetových trhoch je výrazne poškodená najmä americko-izraelským agresívnym útokom na Irán, na jeho politické vedenie a civilné objekty, vrátane škôl. Následkom toho Irán zablokoval dodávky ropy a plynu cez Hormuzský prieliv. Tu USA a Izrael uviazli v konflikte, ktorý už teraz nesporne prehrali a ktorý ich skôr, či neskôr prinúti kapitulovať.

Ako hodnotíte reakciu ruského ministerstva obrany?

Ich reakcia je vynútená sústavným teroristickým nátlakom zo strany fašistického kyjevského režimu podporovaného kolektívnym Západom. Zdôrazňujem, že súčasne s narastaním teroristických útokov Kyjeva voči civilným cieľom v Rusku, zákonite narástla odhodlanosť a zlosť bežného ruského obyvateľstva, ktoré požaduje radikálnejší postup voči spojenému fašistickému Západu. Toho sme dnes svedkami. Stanovené ciele Špeciálnej vojenskej operácie Ruská federácia v plnom rozsahu splní. Smutným faktom zostáva, že slovanské blízke národy sa nechali vohnať do vzájomného konfliktu podlým Západom. Západ dostal vážne varovanie pred pokračovaním vojenskej podpory kyjevského fašistického režimu. Ľudia, ktorí stoja v pozadí západných štátov dobre vedia, čo by to znamenalo. Iste neprestanú rýpať, ale nikdy nebudú riskovať jadrovú vojnu. Rusko volá svet k organizovaniu novej bezpečnostnej architektúry, kde nebude záležať na tom, či je štát veľký alebo malý; musí byť medzi nimi rovnosť a štáty musia byť voči sebe v bezpečí. Zatiaľ tomu bráni zlostnícka zotrvačnosť koloniálneho myslenia Západu.

Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov tvrdí, že kyjevský režim rozšíril okruh cieľov aj o objekty civilnej ekonomiky v Rusku. Čo podľa Vás vedie Zelenského k ďalšej eskalácii bojov a k útokom na civilné ciele? Súvisí to s nedostatkom finančných prostriedkov, alebo sa Kyjev snaží vytvárať dojem, že proti Rusku podniká rozhodné kroky?

Jeho západná, protiruská ideológia, tuposť kyjevských dosadených úradníkov, vrátane nelegitímneho prezidenta Zelenského a súčasne osudovo nesprávny odhad situácie útoku spojeného Západu a generálov NATO proti najsilnejšej a najväčšej jadrovej veľmoci sveta. Verili, že ruský ľud sám zhodí moskovské vedenie a padne do náruče Západu. Podcenili národno-štátnu kultúru Rusov, ducha ruskej civilizácie, jej vojenskú silu, morálnu vyspelosť a vlastenectvo národov ruského ľudu. Dnes sú na strane porazených, dochádzajú im sily, nepomáhajú ani otvorené lži, ani teror. Nemajú podporu domáceho západného obyvateľstva a nevedia ako z toho von. Vzdať sa nechcú, radi by Ruskú federáciu nejako opäť oklamali návrhmi na prímerie a neútočenie na energetické objekty, či iné priezračné pokusy. Rusko sa už ďalej klamať nenechá. Bez zaváhania opakujú preto tie isté chyby a naďalej cynicky, bezohľadne obetujú nesamostatné a bez štátnosti ukrajinské obyvateľstvo, len aby sa ešte aspoň chvíľu udržali na svojich stoličkách.

Prakticky od začiatku teroristických vojenských akcií kyjevského fašistického režimu boli útoky Kyjeva namierené skoro výhradne na civilné ciele vo východnej časti Ukrajiny, kde prežíva väčšina ruského obyvateľstva Ukrajiny. Začalo to teóriou, ktorú dlhé roky pripravoval a živil kolektívny Západ a ukrajinskí Banderovci, že ruský národ nemá čo hľadať na území akoby „pôvodnej historickej suverénnej Ukrajiny“. Takéto nacionalistické lživé myšlienky a propaganda boli zámerne vtĺkané do ukrajinského obyvateľstva s cieľom vzbudiť fanatický rasizmus a nenávisť voči všetkému ruskému. Pochopiteľne ujalo sa to u veľkej časti jednostranne informovaného ukrajinského obyvateľstva a žiaľ vyústilo i do obrovského množstva neľudských vrážd civilných obetí, vrátane žien a detí. Kyjevský režim platí dodnes zo západných peňazí aj zvrátených nájomných hrdlorezov z mnohých štátov sveta.

Nezabúdajme, že v istom čase fašistické oddiely pod vedením západných generálov a inštruktorov NATO prenikli na suverénne územie Ruskej federácie v Kurskej oblasti. To možno považovať za priamu vojenskú agresiu spojených vojsk Kyjeva a NATO na Rusko. Bolo rozhodnuté, nielen zlikvidovať vojská Západu na ruskom území a rázne analogicky vojensky odpovedať na podobné pokusy, ale vytvoriť aj flexibilnú nárazníkovú zónu vo vnútri ukrajinského územia, ktorá sa bude rozširovať v závislosti od dostrelu západom dodávaných rakiet kyjevskému režimu.

Slovenský premiér Robert Fico varoval pred scenárom, v ktorom by podľa neho niektorý členský štát NATO sám vyvolal konflikt a následne očakával pomoc ostatných spojencov. Čo si myslíte o možnosti tohto scenára, a to na pozadí rastúceho napätia na hranici medzi Ruskom a krajinami Aliancie a nedávnych vyhlásení týkajúcich sa Kaliningradskej oblasti?

Ide o veľmi nebezpečnú naivitu takých scenárov Západu. Napríklad Kaliningrad je časťou Ruskej federácie a silácke reči o jeho obsadení za pár hodín nie sú ničím iným, ako neinformovanosťou a prehnanou sebadôverou niektorých západných generálov. Pokiaľ ide o výklad známeho článku 5 Zmluvy o NATO, ktorý hovorí, že útok na jedného člena NATO znamená útok na všetkých členov NATO, treba povedať, že mnohí západní politici si ho mylne vykladajú ako neporaziteľnú silu a jednotu celého NATO. Je to iba vágna formulácia nezaväzujúca nikoho vojenskou silou pomáhať, akoby napadnutému členskému štátu. V skutočnosti sa takýto scenár nikdy nestane. Je jasné prečo. Nikto na pomoc nikomu nepríde. To je západná civilizačná vlastnosť. Sami máme podobnú skúsenosť z histórie, kedy naši údajní západní spojenci zradili Československo a vydali ho bez boja do rúk Adolfa Hitlera. To sa nezabúda.

Môže si niekto myslieť, že USA budú bojovať a obetovať sa napríklad za Estónsko?

Fico vyjadrením pravdepodobne chcel naznačiť riziká spojené so samotným členstvom Slovenska v NATO. Podobne nedávno hovoril aj k niektorým pre nás neprijateľným krokom bruselskej administratívy EÚ. Sme suverénny štát a definícia suverénneho štátu znamená, že iba my rozhodujeme o našom členstve v medzinárodných organizáciách, či o našich medzinárodných vzťahoch vo všeobecnosti. Iba my rozhodujeme o tom, či niekto môže alebo nemôže vstúpiť na naše územie. Nad suverénnym štátom vo svete neexistuje vyššia riadiaca sila. Naša ústava stojí vysoko nad akýmikoľvek medzinárodnými zmluvami, vrátane zmlúv o EÚ a o NATO. Takéto vyjadrenia osobne podporujem. Privítal by som ale tiež ich bezpodmienečnú suverénnu konzistentnosť, tak pred domácim, ako aj pred zahraničným publikom. Pokiaľ Fico jedno rozpráva a úplne ináč koná a podporuje zbraňami Banderovcov, zjavne ohrozuje do budúcnosti existenciu Slovenska. Slovenská republika si zaslúži politickú a vojenskú neutralitu. Do EÚ sme vstupovali s cieľom rozvoja vzájomného obchodu, nie s cieľom agresívnej vojny proti Rusku alebo komukoľvek inému. O NATO platí presne to isté. Naša perspektíva je v návrate k potravinovej a priemyselnej sebestačnosti a v spojení s rýdzo obchodnými gigantskými novými svetovými spoločenstvami, ako je napríklad BRICS.

Ďakujeme za rozhovor!