Viktorín: Každá americká základňa aj v Európe je potenciálnym cieľom a tým hrozbou pre obyvateľov

Uplynul týždeň od začiatku operácie USA v Iráne. Z Washingtonu znejú protirečivé vyhlásenia o lehotách a cieľoch operácie. Ako hodnotíte medzitýmny výsledok?

Veľkohubé vyhlásenia bez akceptovania si rizík, ktoré prináša každý takýto podobný konflikt neprinášajú žiadne reálne výsledky ani vojenské a už vôbec nie politické. To že je Irán bombardovaný s tým sa rátalo. To, že na mori bude ťahať za kratší koniec, tiež nie je prekvapením. Len tu treba pripomenúť, že s týmto počítal aj Irán a preto sa ani nesnažil súťažiť s USA a Izraelom vo vzduchu a ani na mori. Čas konfliktu sa naťahuje a je otázne, či sa ciele, ktoré si útočiaca strana stanovila, reálne dosiahnú. Propaganda pracuje rýchlejšie, než je priebeh vojenských operácií a to v tomto prípade vytvára chaos a spôsobuje množstvo dezinformácií. Určite však konflikt neprebieha tak, ako si Izrael a USA predstavovali.

Aké podľa vás môžu byť scenáre ďalšieho vývoja konfliktu?

Letecké útoky budú pokračovať. Avšak vidíme, že nie sú a nebudú bez adekvátnej vojenskej odpovede zo strany Iránu. Zablokovanie Hormuzského prielivu potvrdzuje, že Irán zasadzuje obrovskú ranu nielen americkej ekonomike, ale aj globálnym trhom. Komodity ako ropa a plyn sú najväčšou zbraňou Iránu a preto aj tá nervozita na strane USA z pomalého postupu. Plány Spojených štátov týkajúce sa eventuálnej pozemnej operácie ako jednej z možností sú veľmi riskantné. Môžu predĺžiť vojenské operácie, pri ktorých bude veľa strát a to je teraz to, čo Trump potrebuje najmenej. Skôr či neskôr sa aktéri musia vrátiť k diplomacii. USA si musia uvedomiť, že dnes bojujú proti Iránu, ale zajtra proti moslimskému svetu. A tento konflikt ich pozíciu na Blízkom východe výrazne oslabil.

Trump hovorí, že nevylučuje pozemnú operáciu, aj keď ju v súčasnosti nepovažuje za nutnú. Majú USA vôbec možnosti na pozemnú operáciu? Môžu USA dosiahnuť svoje ciele bez nej?

Zhadzovaním bômb a vystreľovaním rakiet ešte nikto vojnu nevyhral. Získať vojensky územie sa dá iba pozemnou ofenzívou. Noha pešiaka rozhoduje o tom, či bude konflikt úspešný alebo nie. Pozemná operácia zo strany USA by si vyžadovala nasadenie státisícov príslušníkov americkej armády. Takže preto vidíme, že sa skôr sústredia na to, aby pre túto nevďačnú úlohu využili niekoho z regiónu napr. Kurdov. Toto však je a bude veľmi zložitou úlohou pre Spojené štáty, pričom reálny výsledok nie je zaručený.

Irán útočí na americké základne v regióne. Zdá sa, že americké základne už nezaručujú bezpečnosť ako predtým, ale skôr predstavujú hrozbu. Čo sa naraz zmenilo? Môže to platiť aj pre americké základne v Európe?

Na tom bola od začiatku postavená stratégia Iránu. Všetci čakali, že bude prioritne útočiť na Izrael, ale on sa sústredil práve na americké základne. Prioritným cieľom boli USA a vojenské základne, ale, samozrejme, rakety dopadajú aj na Izrael. Vidíme, že tento vývoj bol prekvapujúci ako pre USA a Izrael, tak aj pre štáty v regióne Blízkeho východu. Logicky z toho vyplýva, že každá americká základňa aj v Európe je potenciálnym cieľom a tým hrozbou pre obyvateľov štátov, v ktorých sa základne nachádzajú, vrátane Slovenskej republiky.

Spojenci USA v Európe sa neponáhľajú s pomocou Američanom. Trump otvorene vyhlasuje, že ho sklamali britskí spojenci. Ako si myslíte, bude mať táto operácia dôsledky pre NATO?

USA sú hlavným sponzorom aliancie a určite postoje štátov budú súčasťou nejakej analýzy. Kroky USA v tomto prípade k štátom Aliancie budú tvrdé a môžu sa dotýkať všetkých oblastí spolupráce a to sa môže odraziť na akcieschopnosti NATO v budúcnosti. Mnohé štáty NATO síce s útokom na Irán súhlasia, no nechcú riskovať stratu svojich aktív na Blízkom východe po tom, čo videli spôsob, akým sa Irán bráni. Súčasná administratíva USA toto všetko znáša len ťažko a videli sme to najmä pri Trumpovej reakcii na Španielsko, ktoré otvorene vyjadrilo nesúhlas s útokom na Irán a odmietlo, aby boli ich základne použité v tomto konflikte.

Ďakujeme za rozhovor!