Z alternatívy hlavný prúd? Slovenský mainstream je zatiaľ v ofsajde. Nadlho?
Podľa všetkého však už zaujatých médií majú plné zuby aj občania, mainstram stráca dôveru a rozvíja sa alternatíva. Bude slovenská alternatíva novým „hlavným prúdom“?
Vyše tri a pol roka najzúrivejších útokov na opozíciu a predtým ešte dlhodobo aj na koalíciu vyústili po voľbách do izolovanosti. Tri a pol roka sme čítali, počúvali a videli niekedy absolútne klamstvá. Poslanca Blahu za SMER pre jeho názory televízne a rozhlasové diskusné relácie mainstreamu absolútne ignorovali. Dokonca, keď raz prišiel ako náhrada do Slovenského rozhlasu za chorého kolegu, tak ho ani nevpustili do štúdia. A tak si terajšia vládna moc už povedala: A dosť!
Dnešný premiér Fico ako prvý pred voľbami odmietol poslednú predvolebnú debatu v televízii Markíza a zatiaľ ju so SMERom ignorujú. Ťažko povedať, či mu to neubralo nejaké jedno-dve percentá, ale voľby aj tak vyhral s jasnou prevahou a dnes máme konečne vládu, ktorá verím, že prinesie pokoj a dá Slovensko do normálnejšieho stavu, ktoré predchádzajúci pomstychtiví neschopáci - „demokratickí“ pachemici, ktorí sa svojim systémom pokus - omyl - debilina postarali o rozleptanie Slovenskej republiky.
Po vzore SMERu sa k niektorým „zúrivým“ médiám obrátila chrbtom aj strana SNS i keď nie stopercentne. Iba Hlas jej nemá čo veľmi vyčítať, pretože ho velebili a fiktívne tlačili do vlády s Progresívnym Slovenskom.
Ako prví v ofsajde zostali počas tlačovky SNS Denník N, SME a portálov Aktuality a Standard. Predseda SNS to odôvodnil nasledovným: „Lebo sú to politické denníky mladého Šimečku šéfa Progresívneho Slovenska“. Ich redaktori zostali sedieť na schodoch pred budovou, pretože ich nevpustili do budovy. Samozrejme, že zohrali divadlo pred televíznymi kamerami spravodajstiev ako im zabránili v informovaní verejnosti. A ja sa pýtam, o aké informovanie ide?
Veľmi často sme na tlačovkách počúvali od redaktorov spomínaných médií niekedy až hlúpe útočné osočovacie konštatácie, ktoré zaobalili do otázok. Avšak len jednostranný pohľad (napríklad bojové akcie na Ukrajine či dvojitý meter na politické strany) bol až viac ako účelový. A sami si môžu spytovať svedomie, aký leví podiel majú práve oni i jednostranne zameraní moderátori štvrtkovej a víkendových televíznych politických diskusií na výhre SMERu podľa hesla: „Všetko zlé je na niečo dobré“! A Slováci majú radi martýrov, ktorí sa vedia rozumne a dôsledne brániť a majú plné zuby takýchto falošných médií a tak si radšej prečítajú alternatívu.
Strata dôvery sa veľmi ťažko nahrádza. Týmto novinárom nič nehovoria pojmy novinárska česť a nestrannosť.
Sám som vyštudovaný novinár a vždy som sa s každým respondentom rozprával opozične, ale vždy rovnako. Nikomu som nepridával ani neuberal. Moja nestrannosť a česť mi to nedovoľovala. Dokonca aj viac ako po desiatich rokoch ma oslovili tí, ktorým som naložil a vykrúcali sa pred kamerou. Prihovoria sa mi a povedia mi, že som mal pravdu i keď sa bránili zubami a nechtami a priam ma od hnevu nenávideli. A to je to ozajstné ocenenie. Mysleli si, že ma v slovnom pingpongu prekabátia, no moja argumentačná buldočia povaha ich pred kamerami zväčša porazila. Pri rozhovoroch ma neovplyvnili ani vysoké funkcie mojich či ich súperov.
Každý prešiel rovnako mojím sitom otázok aj kamaráti. Všetci vedeli, že budú mať so mnou aj nepríjemné chvíle (vedeli za čo), ale vedeli, že ich nepodrazím a nevymyslím si a najmä nezveličím – teda, že z malej zápalky neupletiem atómovú elektráreň. Žiaľ, toto novinárom dnes z mnohých médií chýba. Najmä však jednostrannej kaviarenskej žltej tlači. Dnešní mladí začínajúci novinárski elévi sa snažia dostať sa do povedomia a tak sú schopní preonačiť aj svoje presvedčenie nestranného informovania pod pokrievkou investigatívy a bez reptania plnia príkazy nadriadených.
Sú v spomínaných denníkoch, ktorým statočne sekundujú aj hlavné televízie. Raz som sa pýtal jedného redaktora RTVS, kde prišiel na také nesprávne informácie. Jeho odpoveď: „Veď to teraz napísal Denník N!“ A pritom o hodinu vyšla na javo iná, moja pravda. A to hovorí o všetkom!!! Naši novinári sa hrajú na majstrov sveta a najmúdrejších z mudrcov. Tých televíznych pri začiatku chytá televízna choroba, ktorá im dodáva veľkosť a dôležitosť. Tým, že ich spoznávajú ľudia, si začnú o sebe namýšľať, akí sú dôležití a rovnajú sa bohovi. A potom vidíte, že si veci nepreverujú a trieskajú a trieskajú, ale len proti z ich pohľadu infekčným politickým stranám. Nemusím ani vypisovať proti ktorým.
Zo strážcov demokracie sa stali dnes už smiešne postavičky, ktoré stále viac a viac divákov, poslucháčov a čitateľov opúšťa a presmeruváva pozornosť do alternatívy, ktorá nepodlieha organizovanému nevyberavému útoku na isté strany a nezamlčiava prehrešky tých svojich obľúbených strán.
Najnovšie môžem spomenúť, ako sa v Budajovej kancelárskej kuchynke po jeho odchode z ministerstva počas porady v marci našiel samopal. Informáciu s fotografiami zverejnil tento týždeň Z. Kollár vo svojom videu. A žltá tlač a aj televízie o tom mlčia už dosť dlho! Ak by to bolo na opačnej strane spektra, tak by sme to počúvali pri každej možnosti ako pitie koly Ficom u Haščáka. Už mám ten dojem, že Fico vlastní celú Coca-colu!
Ako príklad spomeniem aj opakovanie informácii, že Fico odíde z politiky myslím z roku 2010 a aj Kaliňákov odchod do politického dôchodku v roku 2018. Obaja sú späť a silnejší! Ale nikto ani nespomenul Sulíkove vyjadrenie po voľbách v roku 2016, že o štyri roky bude už rančovať vo svojom sídle v Austrálii. Dnes však vidí, že jeho 6 percentná strana nemá na politický prielom a už ohlásil ďalší odchod. Síce z funkcie predsedu, ale na lepšie platené miesto do Európskeho parlamentu, kde vám stačí pri nezáujme Slovákov o voľby čosi nad 1000 hlasov a to pre Sulíka nebude problém. Veď si finančne v oficiálnych príjmoch niekoľkonásobne polepší. Teda neustály dvojaký meter je stále v plnom prúde. A to už odhalí aj hlupák. Nie však presvedčený „demokrat“, ako sa členovia strán dnešnej opozície chorobne titulujú.
Všímam si aj ďalšiu dvojakosť. V predchádzajúcom volebnom období média ignorovali dve parlamentné strany ĽSNS a Republiku. Dnes sa neštítia neignorovať ani volebných prepadlíkov. Zúrivo-zúfalé škriekanie Demokratov, ktorí budú musieť pracovať, aby sa uživili, vám Google nájde neúrekom a pritom ľudia o nich nechcú ani len počuť, nie to masovo podporovať, ako to sami tvrdia a klamú nám už od predvolebného boja. Takéto výmysly a klamstvá sú základom PR systému reklám a politického boja. Klamstvo, klamstvo a ešte raz klamstvo ako psychologický boj.
Nesmiem ani zabudnúť na akciu novej vlády na hraniciach. Všetky média na čele s JOJ 24 masovo poslali na celú hranicu redaktorov, hovorili a písali o vyhodených peniazoch s výsledkom NULA zachytených migrantov. Škoda, že v takom rozsahu neboli na hraniciach, keď sa k nám denne valili stovky migrantov a my sme im museli stavať stany a živiť ich. To však podľa nich bolo v poriadku. To neboli náklady!!! O zdravotných kontrolách ani nevraviac ako aj o klinci na špici – útekom nevyliečeného migranta s nákazlivou tuberkulózou z nemocnice!
Ešte musím spomenúť zmiznutie webov, ktoré počas minulej vlády samozvaní „demokrati“ DEMOKRATICKY zakázali na Slovensku, a to bez súdneho rozhodnutia!!! A to len preto, že informácie z týchto internetových portálov netvrdili politiku vládnej koalície a európsko-americkej diktátorskej verchušky. Časť z nich sa vrátila a verím, že počas tejto vlády sa vrátia všetky. Už len to, že ministerka kultúry Šimkovičová má s touto problematikou osobné skúsenosti. Pracovala ako moderátorka v internetovom médiu vraj konšpiračného Televízia Slovan. Pokiaľ predchádzajúcim „demokratom“ sloboda slova nevoňala, verím, že to pani ministerka zmení. A potom sa dočkám možno aj ja, že mi portál pravda.sk uvoľní vstup na úvodnú stránku blogov, kde ma zablokoval nevzdelaný anonymný admin v marci 2022 – teda pred 1,5 rokom. A to za pravdivý článok o našej prezidentke. Ešteže v Hlavných správach rešpektujú iný názor.
Budeme čakať na to, kedy uvoľnia cestu k čitateľom aj ďalším zrušeným médiám a aplikácia Telegram nebude jediná slobodná informačná základňa rôznych názorov.
Autor článku: Pavel Jacz, slovenský novinár a publicista
