Michelko: Cieľom misie Európskeho parlamentu bolo zasiahnuť do pomerov na Slovensku
Pán poslanec, v stredu skončila misia výboru pre rozpočtovú kontrolu na čele s českým europoslancom Zdechovským, ktorý sa vypravil na Slovensko za účelom skúmania efektivity využitia európskych dotácií. Čo hovoríte na načasovanie tejto „kontroly"? Môže súvisieť so slovami nemeckého kancelára Merza o odrezaní Bratislavy od fondov kvôli odklonu od spoločného smeru EÚ?
Kauzy, ktoré teraz médiá rozohrali, sú kauzy z predchádzajúcej vlády. Nás, aktívnych politikov, sa to netýka . Náš postoj je, že padni komu padne; nech sa to samozrejme prešetruje , nikto to nebude zakrývať. Európska prokuratúra a OLAF dohliadajú na využitie eurofondov. Ak došlo k pochybeniu, nech sa vyvodí zodpovednosť. S tým nemáme žiadny problém, my osobitne vôbec nie. Misia Európskeho parlamentu bola úplne politická. Cieľom bolo zasiahnuť do vnútropolitických pomerov na Slovensku. Médiá sa tomu venovali, je tu Európska prokuratúra. Vytvára sa tu opäť umelý dojem, že ide o korupčný štát.
Čo sa týka kancelára Merza , je to neprijateľné, aby kancelár, hoc aj 80 miliónov ľudí z Nemecka, takto hovoril o riadnom členskom štáte Európskej únie. Prešli sme veľmi ťažkým prístupovým procesom a máme všetky práva riadneho člena EÚ. Máme aj právo veta, a vyhrážať sa nám, že nám zoberú eurofondy, prípadne hlasovacie práva, pokiaľ nebudeme poslúchať , je neprijateľné.
Ak by sa v budúcnosti mala EÚ transformovať tak, ako bude federalizácia a nebude mať právo veta , vtedy by nastal správny čas na diskusiu, či chceme v takejto únii zostať . Chcem jasne zdôrazniť, že o tom, či budeme alebo nebudeme súčasťou EÚ, rozhodnú jednak smer, kým sa EÚ vydá, a druhá vec - nie politici, ale len občania. Ak by sa EÚ zvrhla, máme aj túto možnosť.
Podľa slov Zdechovského sa do pozornosti jeho misie dostal Rómsky mediálny dom v Banskej Bystrici, výstavba vysokorýchlostnej železnice a využitie fondov na rozvoj turizmu. Nakoľko je podľa vás táto agenda na Slovensku zanedbávaná?
Nech sa všetko prešetruje. Je možné, že sa niektoré veľmi problematické veci uskutočnili aj v minulosti... Neexistujú žiadne indície, že by ktokoľvek z vlády zakrýval alebo neumožnil vyšetrovanie týchto vecí. V takom prípade je to naozaj len čistá politická objednávka. S tým máme problém. To znamená, nech sa všetko vyšetruje, nech sa povie, či boli prostriedky použité správnym spôsobom a aký bol prínos tých investícií. To všetko je v poriadku. Vieme si to zvládnuť aj vo vlastnej réžii. Slovenská vláda nekladie odpor vyšetrovaniu.
Europoslanec vo svojom príhovore povedal: „Dostali ste 20 rokov na to, aby ste postavili diaľnice a infraštruktúru... A za mňa osobne si myslím, že tento čas sa vám kráti a otázka do budúcnosti bude , či podobnú šancu Slovensko ešte niekedy dostane." Ide podľa vás o vyhrážanie Slovensku?
Má to širší kontext. Ide o to, že eurofondy, tak ,ako ich poznáme, sa majú meniť a majú byť určené na úplne iné účely. Je absurdné, že sme za 21 rokov, čo sme v Európskej únii, nevedeli spojiť Košice s Bratislavou. Keby sme začali rásť nad priemerom Európskej únie, neboli by sme príjemca, ale čistý platca, čo zatiaľ nehrozí. Jednak vieme, ako je nastavená Európska únia, to je jedna vec. Druhá vec, nepotrebujeme pána Zdechovského, aby nás poúčal a hovoril, čo máme alebo nemáme robiť .
Otázka nastavenia spoločných politík, dotačných systémov, grantových systémov a eurofondov je veľká otázka. Ten typ, aký bol doteraz na infraštruktúru v rámci kohéznych fondov, už v budúcnosti nebude. Môžeme si povedať, či sme tých 20 rokov dobre využili, ale samozrejme budeme spolurozhodovať o tom, ako budú spoločné európske prostriedky v budúcnosti fungovať. Pokiaľ sa k tomu bude môcť vyjadrovať, má zmysel, aby sme tam ostávali. Pokiaľ by sme boli nie pri stole, ale na stole, potom naozaj otázka je, či to ešte stojí za to.
Môže táto misia pridať ďalšiu kvapku horkosti do už náročných vzťahov medzi Českom a Slovenskom, vnímaných médiami?
Budeme veľkorysí a berieme to, že to nie je iniciatíva jedného českého europoslanca. Tam sú samozrejme i iní. Minimálne by pán Zdechovský mal byť veľmi citlivý, keď ide na takéto veci. Môže to byť vnímané rôznymi spôsobmi, a aj z pozície akoby staršieho brata, ktorý nás chce poučovať. Neviem, či potreboval zviditeľniť - majú v októbri voľby a KDU-ČSL potrebuje si nejaké body. Minimálne bolo nešťastné, že v tejto chvíli bol český poslanec v celej tejto delegácii. V politike nemôžete byť úplne útlocitní. Nechcem povedať, že to bola náhoda, ale nedávame priamo súvislosť, že to bola iniciatíva, nedaj Bože, českej vlády.
S čím súvisí načasovanie zrušenia obmedzenia používania rakiet dlhého dosahu Ukrajinou zo strany kancléra Merza? Vnímate to ako pokus o pokračovanie konfliktu na bojisku napriek prebiehajúcim mierovým rokovaniam medzi Ruskom a Ukrajinou?
Situácia sa zmenila v tom zmysle, že miera podpory Bidenovej administratívy pre Ukrajinu a Trumpovej je značne odlišná, hovorí sa o koalícii ochotných. Nemecko si myslí, že malo byť lídrom zbrojnej hystérie. Boli nejaké červené čiary, tabu, ktoré boli konsenzuálne, že útočné zbrane na územie Ruskej federácie (nemajú byť použité). Zjavne Merz je, nazvem to, vojnový kancelár a niektoré červené čiary chce prekračovať.
Myslím si, že základné posolstvo je nasledovné: Ak vypadne zásadný spojenec ako Spojené štáty, tak Európa to zachráni a vykompenzuje, bude mať také zbraňové systémy a dovolí s nimi narábať v takej miere, ako to teraz nebolo. Vo svojej predvolebnej kampani Merz kritizoval sociálnych demokratov Scholza a aj ministra obrany za nedostatočnú podporu Ukrajine . Toto prehlásenie napĺňa toho vojnového jastraba, ktorým bol už v kampani. Otázne je, či do toho dokáže strhnúť aj celú Európu. Verbálne, samozrejme, je to podobné Macronovi. Každý normálny analytik hovorí, že Európa zjavne nedokáže prípadný výpadok americkej pomoci kompenzovať. Toto sú veci, ktoré majú prekryť túto tristnú skutočnosť pre Ukrajinu.
Ďakujeme za rozhovor!
