„Nástroj na deeskaláciu napätia.“ Generál Viktorín o Putinovom rozhodnutí vytvoriť nárazníkovú zónu

Ruská armáda vytvára bezpečnostnú nárazníkovú zónu, povedal vo štvrtok ruský prezident Vladimir Putin na rokovaní s členmi vlády. Putin spresnil, že ide o Kurskú, Briansku a Belgorodskú oblasť Ruska, ktoré hraničia s Charkovskou, Sumskou a Černihovskou oblasťou Ukrajiny. Čo je to vlastne nárazníková zóna?

Nárazníkovú zónu môžeme zjednodušene chápať ako vymedzené územie, ktoré slúži na to, aby oddeľovalo znepriatelené strany konfliktu a pôsobí tak ako nástroj deeskalácie napätia. V kontexte prebiehajúcej ŠVO ide o logický krok, ktorý by mal viesť k zvýšeniu ochrany obyvateľov pohraničných regiónov. Logický najmä z toho dôvodu, že stále sme svedkami strategicky nezmyselných útokov na tieto oblasti zo strany Kyjeva. Vytvorenie nárazníkovej zóny v ideálnom prípade umocní predpoklad na ukončenie bojov v danej oblasti.

Znamená to rozšírenie frontovej línie? A komu je to výhodnejšie?

Ukrajinská strana, nepochybne, nebude súhlasiť so vznikom takejto zóny a z toho dôvodu ho Rusko bude musieť dosiahnuť vojenskými prostriedkami, čo na istý čas, do doby, než sa dosiahnú vytýčené hranice nárazníkovej zóny, rozšíri zónu aktívnych vojenských operácií, ale z dlhodobého hľadiska sa dá predpokladať, že to prinesie redukciu frontovej línie. Výhodné to je v prvom rade pre občanov, ktorým to v danom mieste poskytne stabilitu a zvýšenú úroveň bezpečia. Z tohto pohľadu vnímam, že pri rozhodovaní o tejto otázke bola ochrana vlastných obyvateľov hlavnou prioritou. Z tohto pohľadu to výhodné pre obe strany, ale Ukrajine sa tým výrazne obmedzia možnosti pre vykonávanie svojich PR operácií na území Ruska.

Možno považovať toto Putinovo rozhodnutie za výsledok ukrajinskej ofenzívy v Kurskej oblasti? Že to Zelenskyj sám vyprovokoval?

Nemyslím si, že to je výsledkom iba tejto ofenzívy, ale určite v tom udalosti, ktoré sa odohrávali v Kurskej oblasti zohrali významnú rolu. Pohraničná oblasť ťahajúca sa zhruba od Charkova až po Bielorusko je rozľahlá a v uplynulých rokoch sa tam mnoho vecí udialo, preto to považujem za prirodzený vývoj týchto procesov. Pravdepodobne aj toto bola jedna z tém, ktorú medzi sebou komunikovali ruský a americký prezident v telefonickom rozhovore. Ak by to tak bolo, tak sa potvrdzuje teória, že ukončenie konfliktu bude závisieť iba na Rusku a Spojených štátoch. Medzinárodné spoločenstvo vrátane EÚ bude, žiaľ, iba prijímateľom tohto procesu.

Čím na to môžu odpovedať európski spojenci Kyjeva z takzvanej koalície o ochotných?

Hlasnými vyjadreniami o ich neochvejnej podpore Ukrajiny, avšak tam to asi skončí, pretože koalícia ochotných si už uvedomila, že nemá kapacity na to, aby svojim predošlým silným slovám aj reálne dostáli. Ďalší balík sankcií by formovali bez ohľadu na tieto skutočnosti, takže ich možnosti odpovedať na ruské kroky sú takpovediac diskutabilné.

Ďakujeme za rozhovor!